19. 11. 2014 – 30. 3. 2015, vernisáž 19. 11. 2014 o 19:00 v AT HOME Gallery, synagóga, Šamorín… Reinštalácia výstavy První linie v DOX-e.

V Centre súčasného umenia DOX v Prahe prednedávnom skončila výstava, reflektujúca storočné výročie prvej svetovej vojny a pripomínajúca aj sedemdesiatpäť rokov, ktoré uplynuli od začatia 2. svetovej vojny. Autormi site-specific inštalácie v hlavnom priestore DOX-u boli slovenskí výtvarníci Monika a Bohuš Kubinskí.

Sto rokov od začiatku prvej svetovej vojny a trištvrťstoročie od začatia tej druhej pripomenula na výstave v pražskom centre súčasného umenia DOX umelecká reflexia stvárnená inštaláciou „ušitou na mieru“ a historicko-dokumentačná expozícia, približujúca prostredníctvom písomných záznamov, artefaktov a videí osudy konkrétnych účastníkov prvej svetovej vojny. Podľa tvorcov expozície První linie nazerajú súčasní Európania na problematiku vojny ľahkovážne – je pre nich vzdialeným fenoménom, ktorý vnímajú okrajovo. Riziko svetového konfliktu však nikdy nepominulo, dokonca sa stáva v ostatnom období čoraz aktuálnejším.

Slovenskí autori site-specific inštalácie Monika a Bohuš Kubinskí nazerajú na prvú svetovú vojnu ako na konflikt, ktorý pokračuje: „Vo vojne rozdeľovala územia obranná línia. Dnes sa štáty trieštia, delia sa samy zvnútra a usilujú rôznymi spôsobmi o cudzie územia,“ vysvetľuje Monika Kubinská.

Inštalácia manželov Kubinských pozostávala z dvoch bojových línií: zákopu z vriec s pieskom evokujúceho „verdunský“ obranný systém z prvej svetovej vojny a poľa vytvoreného fragmentmi autentických „kugelbunkrov“ z druhej svetovej vojny. Tie poukazujú na paradox „modernejšej“ vojny, v ktorej individuálna betónová škrupina pre jedného poskytuje „pseudoochranu“ pred zničením. Betónové bunky vystužené železom našli autori ponorené v kalovom poli pri Seredi. Historici sa o význame objektov, o ktorých sa dosiaľ takmer nič bližšie nevedelo, dohadujú – pravdepodobným účelom guľových bunkrov bol úkryt príslušníkov protileteckej obrany pri náletoch. Vnútri deviatich bunkrov v hlavnom priestore výstavy umiestnili umelci miniatúrne hracie strojčeky. Melódia z nich sa rinie stiesneným priestorom gule – ako prúd myšlienok vojaka v tichu pred útokom, ktorý v betónovom kokóne našiel svoju záchranu, či naopak záhubu…? „Pri výbere melódií sme sa dali viesť pocitmi, započujete tu Beethovena, klasický valčík alebo Lenonovu pieseň Imagine,“ uviedol Bohuš Kubinský počas vernisáže.

Povedľa guľových bunkrov mohli návštevníci výstavy prejsť úzkym zákopom, tvoreným dvomi stenami – valmi z jutových vriec, naplnených pieskom. Vdýchli tu atmosféru priestoru naplneného úzkom a napĺňajúceho úzkosťou – hoci len veľmi vzdialene evokujúcu pocity konkrétnych vojakov v ozajstných vojnových zákopoch na skutočných a skutočnou hrôzou naplnených bojiskách prvej svetovej vojny. Dve udalosti, ktoré spája označenie najväčší vojnový konflikt v dejinách, nastali v rozpätí dvadsiatich rokov. „Vo svete utrpenia tieto dve línie neoddeľuje nič,“ povedal Leoš Válka, jeden z kurátorov výstavy. „Posun od opevnení z vriec k moderným systémovým bunkrom dokazuje, že „pokrok“ ľudstva je nesporný.“

Druhá časť výstavy predstavila autentické pocity a spomienky priamych účastníkov prvej svetovej vojny. „Chceli sme porozprávať príbehy obyčajných vojakov, ktorí znenazdajky opustili svoje rodiny a domov, aby sa stali účastníkmi nezmyselného zabíjania. Buď sa vrátili, alebo nie, ich zážitky však boli zakaždým neuveriteľné,“ povedal kurátor tejto časti výstavy, Pavel Štingl. Inštalácia plná osobných artefaktov a sugestívnych myšlienok vznikla ako súčasť projektu Českej televízie Raport o Velké válce, kedy sa len na televíznu výzvu prihlásila tisícka rodinných príslušníkov so zaujímavými pozostalosťami po priamych účastníkoch prvej svetovej vojny. Denníky, kroniky, fotografie, listy, kresby či zápisky doplnené o audio-vizuálne záznamy rozhovorov s potomkami tvorili spolu s osobnými vecami vojakov ako spevníky, plechové škatuľky na cigarety či hliníkový príbor mozaiku, približujúcu každodenný život radových vojakov a dokumentujúcu prekvapivo podobné, často filozoficky či umelecky formulované reflexie celkom obyčajných ľudí na absurditu a tragédiu vojny.

Prvá svetová vojna dostala prívlastok „prvá“ až po roku 1939. Dovtedy bola označovaná len ako „veľká“ alebo „svetová“. Výstava v DOX-e sa pokúsila upriamiť pohľad na nezmenený fatálny atribút vojen, ktorý vystihuje jeden z citátov v priestore výstavy. „Neviem, akými zbraňami sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to bude palicami a kameňmi,“ odpovedal Albert Einstein pred desaťročiami na otázku, ako bude podľa neho vyzerať tretia svetová vojna.

První linie

Výstava so site-specific inštaláciou ako mementum mori k výročiam začiatkov prvej a druhej svetovej vojny. Autori a kurátori: Monika a Bohuš Kubinskí (SK), Pavel Štingl, Kateřina Štinglová, Michaela Šilpochová, Leoš Válka. Centrum súčasného umenia DOX, Praha (12. 6. – 22. 9. 2014)

Depozit z prvej línie je názov inštalácie, ktorá od 18. 11. 2014 do 15. 3. 2015 predstaví časť výstavy První línie, vytvorenú a dotvorenú Monikou a Bohušom Kubinskými pre DOX, na Slovensku, v AT HOME GALLERY v Šaštíne, www.athomegallery.org