Prestavby vidieckych objektov sú nielen dlhodobo vďačnou tvorivou, ale aj veľmi aktuálnou témou, ktorá prináša mnohé osobité architektonické riešenia. Príklon k taým, ktoré v maximálnej možnej miere ctia pôvodný ráz lokality a pôvab „zašlých čias“ je čoraz častejšou voľbou osvietených investorov a pokorných architektov. Prestavba starej stodoly skoncipovaná architektmi Jiří Pelcl a Ondřej Červený je príkladom, ktorý presviedča silou jednoduchosti, dôvtipom a zároveň rešpektom k existujúcemu rurálnemu čaru stavby a miesta.
Pôvodný objekt stodoly, ktorý sa nachádza v stredočeskej obci Velký Újezd, je celkom obyčajnou vidieckou stavbou zo začiatku 20. storočia. Budovu na pozemku obklopujú staré ovocné stromami. Prostota prestavby, ktorá je zrejmá na pohľad i pocitovo, bola jednou z požiadaviek investora. Architekti zámerne ponechali na pozemku pôvodnú „obyčajnú“ zeleň, aby zachovali „nehlučného“ genia loci, aký sa z vidieka pomaly vytráca. Rovnaký prístup minimálneho zásahu do existujúceho výrazu zvolili aj pri návrhu prestavby hospodárskej stavby na rekreačný objekt. Ak nového návštevníka nevítajú pri vstupe na pozemok práve dokorán otvorené vráta stodoly, nemá ani tušenia, čo sa ukrýva v jej útrobách – novú funkčnú náplň vytuší snáď iba dôsledný pozorovateľ podľa moderného strešného okna. Prednú fasádu budovy ponechali autori takmer úplne v pôvodnom stave, zadná, orientovaná do dvora prešla väčšími zmenami. Boli tu umiestnené nové otvory a francúzske okná, cez ktoré prúdi do vnútra budovy svetlo a interiér jedálne v novej vstavbe nadväzuje na exteriér cez malú drevenú terasu.
Koncept prestavby je bravúrne rafinovaný a prostý zároveň. Novú funkciu dali autori budove vložením vstavaného objektu do ponechanej pôvodnej stavebnej substancie. Z hľadiska konštrukcie a vyhotovenia nekomplikovaná dvojpodlažná drevostavba zaberá približne jednu tretinu celkového objemu stodoly. Prostredná tretina, do ktorej sa vchádza cez vráta a z ktorej možno prejsť na zelený „dvor“ za budovou, plní funkciu zastrešeného miesta na posedenie, vybaveného jednoduchým nábytkom. Smer prechodu na zadný dvor a malú drevenú terasu za stodolou ukazujú veľké „šľapáky“ uložené v štrkovej „podlahe“. Posledná tretina pôdorysu je vyhradená na pingpongový stôl a dielňu s príručným skladom. Navzájom ich od seba oddeľuje len subtílna zástena a aj od centrálnej tretiny s posedením je tento priestor oddelení len drevenou stienkou do výške parapetu štandardného okna. Drevenú vstavbu na účely samotného bývania autori jemne diagonálne pootočili oproti ohraničeniam existujúcej stavby, čím získali priestor na vstup do vstavby zboku so šatňou a miestom na drevo. Blok presvetlili oknami smerom do exteriéru i do priestoru vnútra stodoly, kde zachovali pôvodnú nosnú trámovú konštrukciu. Dosiahli tak jedinečnú atmosféru, príjemné napätie medzi starým a novým. Vďaka všetkým novým vstavaným prvkom sa priestor obklopený starými kamennými múrmi presvetlil a pôsobí útulne. Zároveň práve preto, ako sú nové prvky materiálovo a objemovo stvárnené, sa vo vnútrajšku stodoly nestratili vzdušnosť, pocit priestrannosti a nezameniteľný rustikálny charakter.
Dispozícia vstavaného dvojpodlažného bloku má v duchu celkového konceptu jasné a jednoduché prevádzkové riešenie. Na prízemí sa odohrávajú všetky potrebné spoločenské funkcie, vrátane hygienického zázemia – s výnimkou suchého WC, ktoré je umiestené z vonkajšej strany budovy vo dvore. Náplňou poschodia je jediné – pokojná zóna na spánok a odpočinok. Tri rôzne veľké a s ohľadom na pôdorysnú plochu rozdielne zariadené spálne možno využiť variabilne pre menší i väčší počet nenáročných nocľažníkov. Aj keď vstavaná drevostavba zaberá len 28 m2, umné zoskupenie funkcií a objemov v nej poskytuje užívateľom všetko potrebné. Na neveľkú plochu vstavby sa dostal aj voľný priestor, „oko“ či „komín“, prepájajúci obe podlažia a umožňujúci prúdenie teplého vzduchu od piecky z prízemia na poschodie.
Atribúty ako nenáročný, prostý, skromný, obyčajný akoby tvorili DNA celého objektu, ktorý poskytuje všetok základný komfort víkendového či prázdninového bývania, ale ničím neplytvá – žiadne nadbytočnosti funkčnej, konštrukčnej či estetickej povahy. Áno, aj takto môže vyzerať vycibrený dizajn dovedený v jednotlivých predmetoch, v interiéri i v obklopujúcej architektúre do rafinovane pôvabnej a citeľne „oslobodzujúcej“ prostoty. Autori podporili svoj sympatický koncept svetlou farebnosťou stien ohraničujúcich vstavbu, či už v podobe drevených panelov ponechaných v prírodnom svetlom odtieni, alebo bielych omietok a stierok, či svetlých drevených dlážok. Dvere a nosné drevené konštrukčné prvky majú takisto prírodnú svetlú farebnosť, podčiarkujúcu vľúdne vyznenie priestoru. Vítané, atmosféru primerane oživujúce farebné akcenty, vniesli autori do interiéru na jednotlivých prvkoch zariadenia ako je kuchynská linka, piecka, stoly, stoličky, kovania, poličky. Čarovný a „nežne strapatý“ detail, zmäkčujúci výraz priestoru, vniesli tienidlami stropných svietidiel z prírodných vlákien a prútia, aj voľbou textilných doplnkov. A nezabudli na „bodku“ za celým dizajnérskym prístupom v podobe decentne farebne zvýraznených rámov okien a zárubne vstupných dverí do vstavby.
„Dom v dome“… tak stručne zadefinovali svoj koncept autori. Myslím, že v tomto prípade ide o viac. Vytvorili výborné dielo s prostou, ale presvedčivou formou, vycibrenou funkciou a jedinečnou atmosférou. Starej stodole vdýchli novú originálnu dušu určenú na zmysluplný život bez potreby zmeniť ráz miesta – a to je mimoriadne cenný a nasledovania hodný prístup.
Dielo bolo vybrané na prestížnu medzinárodnú prehliadku Salón drevostavieb 2022 a do publikácie Ročenka drevenej architektúry 2022 – ADMAGAZIN | Ročenka dřevěné architektury 2022
Útulna ve stodole, Velký Újezd, ČR, 2021
Autori: Jiří Pelcl, Ondřej Červený
Ateliér: Atelier Pelcl
Úžitková plocha: 40 m²
Zastavaná plocha: 28 m²
Foto: Markéta Navrátilová
Text: Ľubica Fábri
www.pelcl.cz
