V rakúskej alpskej dedine Tschagguns dokázali premeniť starú drevenú stodolu na moderné bývanie. Staré, nevyužité poľnohospodárske budovy väčšinou nečaká nijaká budúcnosť. V Rakúsku sa však rozhodli, že pre jednu z budov, ktoré sú súčasťou alpskej stavebnej kultúry, nájdu nové využitie a vdýchnu do niekoľko desaťročí starého objektu nový život.
Majiteľ domu si položil základnú otázku, ktorá o všetkom rozhodla. Prečo by sa stodola stará sto rokov nemohla premeniť na obytný dom s využitím všetkých existujúcich kvalít stavby? S touto požiadavkou oslovil architekta a dizajnéra Bernharda Breuera.
Ako sa tvorca popasoval so zverenou úlohou? Vonkajší plášť stodoly zachoval až na niekoľko potrebných úprav. Povrch očistili od nánosu starej omietky na kamennom murive, opravené boli poničené drevené obklady a doplnených niekoľko otvorov. Fasádnym doskám zabezpečujú potrebnú ventiláciu obkladové lišty, ktoré ostali neošetrené a tak je ich farba vplyvom počasia tmavošedá, hnedá, oranžová až striebristá. S fasádou ladí medená strecha, ktorá dopĺňa spektrum farieb smerom k zelenej.
Zachované obvodové murivo a plášť nie sú jedinými prvkami, ktoré architekt ponechal v originálnom stave. Zachoval aj ozdobné prvky: mriežkovanie okenného otvoru v štíte domu alebo ornamentálny polkruh nad vstupom do domu.
Vertikálna skladaná fasáda je v kontraste s horizontálnymi oknami, ktoré s ňou lícujú. Úzke okná sú zapustené do fasády a niektoré z nich zodpovedajú veľkosti pôvodných otvorov, iné boli doplnené, aby do interiéru prenikalo čo najviac svetla.
Okolie domu a terén neboli vôbec upravené, jedinou výnimkou je len nový suchý kamenný múr, ktorý predeľuje priestor medzi ulicou a vchodom do domu. Suché kamenné múry majú v Rakúsku dlhú tradíciu a kedysi slúžili na spevnenie frekventovaných obchodných ciest.
Rovnako ako v exteriéri, aj v interiéri sa architekt usiloval zachovať viditeľné pôvodné materiály – kamenný múr a niektoré drevené trámy. Aj napriek tomu, že si konštrukcia vyžiadala nové výstužné trámy, pôvodné dodávajú interiéru atmosféru zašlých čias. Všetky drevené konštrukčné prvky sú zladené v rovnakom odtieni. Veľký, až ku krovu otvorený priestor delia dosky z masívnej jedle bielej s hrúbkou 4 cm. Ide o miestny materiál, ktorý s ekologickými opatreniami, ako použitie a recyklácia pôvodných materiálov stavby prispieva k udržateľnosti projektu.
Pri obnove a rekonštrukcií starej stodoly na obytný dom boli uplatnené aj ďalšie tzv. udržateľné technológie. Juhovýchodná časť so sedlovou strechou je vybavená integrovanými fotovoltaickými a solárno-termickými modulmi. Sklon strechy 35° a orientácia budovy sú ideálne na ich umiestnenie. Vďaka týmto technológiám vystačí dodávka elektrického prúdu a väčšina potreby teplej vody a kúrenia len z lokálnych zdrojov. Keďže sa stavba nachádza uprostred hôr, počas zimy sa asi mesiac nachádza v tieni blízkej hory. V tomto čase poskytujú potrebné teplo v objekte akumulačné kachle. Dom po obnove zachováva kultúrne hodnoty predkov, dbá na ekológiu a krajinu a zároveň poskytuje bývanie s komfortom dneška, umocnené neopakovateľnou atmosférou.
Dom Stall B, Tschagguns, Vorarlberg/AT, 2015
Architekt: Bernhard Breuer
Klient: súkromná osoba
Foto: Marcello Girarderdlli, Bernhard Breuer