Na českej scéne pôsobí architekt Pavel Horák už vyše desať rokov. S Václavom Záhradníčkom, s ktorým v Prahe založili architektonické štúdio Prodesi a krátko na to aj realizačnú firmu Domesi, patria v súčasnosti medzi popredných odborníkov na návrh a realizáciu moderných drevostavieb v Čechách. Záľubu v drevostavbách premietli aj do zanieteného propagovania stavania z dreva a v roku 2005 založili nesúťažnú prehliadku Salón drevostavieb, ktorá sa medzičasom stala prestížnym a v priestore strednej Európy unikátnym podujatím. O prístupe k architektonickej tvorbe drevostavieb sa s Pavlom Horákom zhovára Ľubica Fábri, riaditeľka Centra pre architektúru a materiály ARCHA matériO, ktoré je slovenským spoluorganizátorom prehliadky Salón drevostavieb.
Víkendový dom v Stříbrnej Skalici (2009 – 2010)
Ako ste sa dostali k tvorbe drevostavieb?
Tak ako každý začínajúci architekt, i my sme kedysi chceli začať robiť niečo nové – cenovo dostupné domy, ktoré bude možno rýchlo postaviť a nebudú spotrebovávať priveľa energie. Z týchto pragmatických dôvodov sme siahli po dreve. Postupne sme však tomuto materiálu úplne podľahli. Asi za to môžu naše početné zahraničné cesty za inšpiráciou, kedy sme videli, že drevostavby nie sú len o technológii, alebo o konštrukcii, ale že z dreva sa dajú stavať zaujímavé a náročné projekty nielen rodinných domov. A chceli sme toto dokázať aj u nás. Povedali sme si, že keď to fungovalo v Rakúsku, alebo v Škandinávii, prečo by to nemohlo rovnako ísť i v Čechách, alebo na Slovensku? Pevne verím, že sa nám to aj vďaka projektom na podporu stavania z dreva, ako je napríklad Salón drevostavieb, alebo Drevené dni otvorených dverí, podarilo.
Rodinný dom Kováry (2009 – 2010)
Pohľad do interiéru RD Kováry z terasy
Ako tvoríte návrh? Z akých aspektov vychádzate, čo považujete pri koncepte diela za zásadné?
Vždy klientom hovorím, že do pomyselného „kastrólika“ nasypem danosti pozemku, požiadavky investora a našu invenciu a z toho potom vzíde úvodný koncept. Umožňujeme, aby do našich návrhov veľa hovorila práve osoba investora i pozemok. Podľa ľudí z vonku je to na našej tvorbe potom dosť poznať na tom, že každý z našich domov je veľmi osobitý a jedinečný. Nie sme architekti, ktorí by mali silný rukopis, aký by sme za každú cenu (niekedy aj proti vôli klienta) presadzovali. Nerobíme stále rovnaké sivé kocky, akurát zakaždým s inak usporiadanými oknami.
Ďalej máme veľmi radi základné fyzikálne zákony a prírodné danosti ako sú solárne zisky, alebo ochrana stavby proti vode, a pod. Návrh je potom všetkými spomenutými faktory výrazne ovplyvnený a do značnej miery sám vzniká.
Rodinný dom v Ládví (2012)
Akú rolu vo vašich návrhoch zohrávajú danosti miesta ako lokalita, orientácia pozemku, ráz okolitej krajiny, zástavba v mieste?
Úplne kľúčovú. Pamätám si, ako kedysi rakúsky architekt Helmut Dietrich na prednáške, na ktorú sme ho pozvali do Prahy, zdôrazňoval, že je nutné neznásilňovať danú morfológiu terénu. Tvar terénu sa často formoval tisícky, alebo dokonca milióny rokov bez zásahu človeka a má svoje dôvody. Preto sa usilujeme naše domy do krajiny len opatrne zasadiť, ako by išlo o drevené škatuľky opatrne položené do trávy. Návšteva pozemku a priama skúsenosť s okolím je pre nás vždy jedným zo základných stavebných kameňov. Sledujeme, aká je na mieste stavebná tradícia, ako sú osadzované domy do krajiny, aké materiály sú použité na fasádach, alebo na strechách.
Interiér RD v Ládví
Pri pohľade na vaše stavby je zrejmé, že sa vám darí s klientmi efektívne komunikovať. Akými argumentmi získavate investorov pre vami vytvorené riešenia?
Asi je to tým, že im na začiatku procesu návrhu nechávame maximum priestoru na vyjadrenie ich požiadaviek a inšpirácie. Niekedy sa odrážame aj od niektorého nášho už realizovaného projektu, alebo aspoň vychádzame z niektorých prvkov. Nebránime sa zo strany klientov ani odkazom na zaujímavé zahraničné príklady, alebo stavby „konkurencie“. Jednoducho sme úplne otvorení rôznym vplyvom.
Typový drevodom Futura Freestyle v Pulečnom
Interiér domu Futura Freestyle
Čo je v komunikácii s klientmi pri procese tvorby najzložitejšie, aké sú úskalia spolupráce s klientom pri realizácii?
Za najzložitejšie považujem udržať dobrý vzťah a tým aj dobré referencie po celý čas procesu. Je treba si uvedomiť, že spolu s realizáciou trávime s klientmi v priemere jeden až dva roky a niekedy i viac. A netreba si nič nahovárať: hlavne v realizačnej fáze je v tomto odbore nemálo nástrah a situácií, kedy si referenciu môžete skaziť. Usilujeme sa byť ale maximálne otvorení, nič neskrývať a prípadné problémy včas komunikovať a riešiť. Je jasné, že pokiaľ by sme boli len klasické architektonické štúdio, tak by sme sa množstvu takýchto krízových situácií vyhli. Na druhej strane sa nám takto darí viac než osemdesiat percent našich návrhov aj v našej réžii postaviť. Máme teda minimum projektov takzvane „do zásuvky“. To je príjemné nielen pre našich klientov, ale i pre všetkých spolupracovníkov, ktorí takto majú v drvivej väčšine projektov priamu väzbu na realizáciu.
Víkendový dom Peklo v Jizerských horách (2012)
Okrem individuálnych riešení na mieru ste vytvorili aj typové drevodomy. Akú klientelu nimi chcete osloviť?
Vieme, že na realizáciu individuálneho domu treba počítať so zodpovedajúcim minimálnym rozpočtom. Bolo nám však ľúto odmietať klientov, ktorí chcú investovať menšie čiastky. Preto sme navrhli postupne tri typové domy, ktoré pokrývajú cenové rozpätie od cca 100 tis. Eur, kam sa s kvalitne vyhotovenou drevostavbou na kľúč vrátane spodnej stavby a DPH, dá dostať len veľmi ťažko.
Interiér domu Peklo
Drevodom a nízkoenergetický, resp. pasívny štandard… Požadujú klienti nízkoenergetické riešenia, alebo naopak – na takéto uvažovanie investorov privádzate vy?
Energetický štandard je spravidla celkom na rozhodnutí klienta. Len výnimočne toto konzultujeme na začiatku či korigujeme očakávania a vstupné informácie, s ktorými k nám investor prichádza. Pokiaľ niekto chce programovo napríklad pasívny dom, tak s tým k nám už aj príde a s pasívnym domom aj odchádza, resp. mu pasívny dom navrhneme a postavíme. Málokedy sa stáva, že názor klienta meníme.
Interiér domu Peklo
Začali ste pôsobiť na Slovensku. Čo považujete za vaše silné stránky, ktorými chcete osloviť potenciálnych investorov?
Slovensko je v mnohom podobný, ale v mnohom taktiež veľmi odlišný trh. Na druhej strane my máme silnú filozofiu a smer, ktorý už v uplynulých rokoch oslovil našich prvých slovenských klientov. Vzhľadom na tento záujem sme sa rozhodli otvoriť kanceláriu i v Bratislave. Našou nepopierateľnou výhodou sú desiatky nielen navrhnutých, ale i zrealizovaných architektonicky i technicky náročných drevostavieb. Nevstupujeme na Slovensko ako začiatočníci, máme v tom, čo robíme, vyše desaťročnú tradíciu a skúsenosti. Aj tu chceme ponúkať dobrý pomer cena a výkon ako v individuálnych návrhoch, tak aj v typových domoch z dreva. Ponúkame zároveň jedinečnú kombináciu architekta a realizačnej firmy. Nebránime sa ani spolupráci s inými architektmi a vieme im poskytnúť profesionálne realizačné zázemie i poradenstvo.
Energeticky pasívny dom v Hodoníne
Máte za sebou realizáciu vyše stovky rodinných domov. Ako je to s verejnými budovami s drevenou konštrukciou?
V tejto oblasti vidíme skutočne veľký potenciál a do značnej miery i dlh oboch štátov. Pomaly sa ale objavujú prvé realizácie aj v tomto segmente. Asi najväčšie zastúpenie majú materské školy, rozhľadne, drobná architektúra, začínajú sa objavovať zaujímavé stavby pre cestovný ruch. Nezanedbateľné príležitosti sa objavujú v oblasti rekonštrukcií a nadstavieb s využitím dreva. Pevne veríme, že ďalšie typy stavieb budú nasledovať. V Rakúsku sa často z dreva stavajú napríklad požiarne zbrojnice, čo by u nás mohlo pôsobiť ako provokácia, ale považoval by som to za veľký krok dopredu.
Interiér prízemia EPD v Hodoníne
Viacpodlažná drevostavba – v našich podmienkach zatiaľ experiment, alebo reálna možnosť?
Tu si myslím, že budú zaujímavým medzistupňom hybridné konštrukcie. Asi ako najperspektívnejšie sa zatiaľ javia drevobetónové konštrukcie. Je to rovnaké ako u menších stavieb: pokiaľ vidím, že to v susedských krajinách funguje, tak je mi jasné, že skôr, alebo neskôr sa podarí rovnaký prielom aj u nás. Je to len otázka času a dostatku dobrých príkladov, zatiaľ aspoň zahraničných…
Pohľad do galérie EPD v Hodoníne
Čo by ste radi v budúcnosti postavili, aký je váš „architektonický“ sen?
Určite by sme radi čoraz viac chceli navrhovať i iné typy stavieb než len rodinné domy. Nakoľko sme už od prírody skôr pri zemi a skromní, tak by nám stačil nejaký osvietený investor menšieho bytového domu, hotelu, alebo administratívnej budovy, ktorý by bol ale odhodlaný svoj zámer stavať z dreva dotiahnuť až do samotnej úspešnej realizácie. Ak sa nám niekedy v budúcnosti podarí navrhnúť a postaviť i nejakú väčšiu verejnú stavbu ako knižnica alebo múzeum, tak to už je naozaj úplný sen. Radi by sme taktiež pôsobili viac v zahraničí, minimálne ako architekti.
EPD v Hodoníne
Ďakujem za rozhovor.
Medzinárodná nesúťažná prehliadka modernej drevenej architektúry Salón drevostavieb 2015 začne svoje putovanie po Slovensku premiérou pre odbornú verejnosť 19. 2. 2015, kedy sa v Rakúskom kultúrnom fóre uskutoční vernisáž výstavy a prednášková mozaika s účasťou domácich a zahraničných tvorcov, vrátane architekta Pavla Horáka. Výstava v RKF potrvá do 6. 3. 2015.
Futura Freestyle v Pulečnom
Širšej verejnosti bude určená prezentácia spojená s cyklom prednášok 26. 3. 2015 (štvrtok) na stavebnom veľtrhu CONECO 2015 (Bratislava, Incheba Expo, 25. – 28. 3. 2015). Záujemcovia z radov architektov a projektantov si môžu voľnú vstupenku na veľtrh rezervovať na produkcia@archacentre.org
Text: ARCHA matériO
Foto: Lina Németh a archív Prodesi/Domesi
