Slovenské pomenovanie drobných stavieb v korunách stromov ako „dom, domček na strome“ mám omnoho radšej než populárne „svetové“ treehouse. Ako inak, väčšina takýchto dielok býva zhotovená z najúžasnejšieho materiálu – dreva. Veď čo iné sme ako deti používali, keď sme stavali svoje prvé posiedky a skrýše na stromoch konča záhrady, či dediny? Čo má nové slovenský architekt, ktorý sa do povedomia odbornej i laickej verejnosti dostal domom z dreva na strome s príznačným názvom DuboDom? Po úspechu čarovného „stromodomu“ vo viniciach sa jeho tvorba rozšírila i na iné typy drevostavieb v duchu motta „malé a/alebo špeciálne“. Čo navrhne, to s tímom postavia a dokonca aj jeho meno súvisí so stromami – Pavol Šiška.

Vaše zameranie na neobvyklé drevostavby prišlo s úspechom objektu DuboDom, alebo ste sa tejto téme venovali už skôr?

Už počas štúdia som sa zaujímal o minimalistické projekty a objekty, čo sa týka priestorových nárokov, technického vybavenia či iných nuansov. Zistené, skúsené, premýšľané a zamýšľané som sa usiloval potom zúročiť v diplomovej práci na Ústave experimentálnej architektúry na TU Wien, ktorá mala a má super profesorov, k tvorbe takýchto diel ma inšpirovali a motivovali zároveň.

DuboDom priniesol nečakaný mediálny ohlas na moju prácu a pribudli klienti tretích strán, nakoľko dovtedy som navrhoval a realizoval takmer stále pre známych, a známych tých známych, čo bolo v skutku príjemné. No DuboDom to celé posunul o krok inam.

DuboDom, 2018

Objekty na stromoch navrhujete, alebo aj realizujete? Čo je na tejto tvorbe pre Vás najvzrušujúcejšie?

Poopravím: nie sú to výlučne len domy na stromoch. Tvorím širšie spektrum stavieb – od prvkov drobnej architektúry až po rekreačné stavby. Ich spojivom je však vždy matka príroda, aj keď to nie je vždy očividné. Najviac sú to samozrejme stromy, ktoré majú od prirodzenosti krásny vzhľad a nosnosť.

Späť k otázke: áno, objekty navrhujem a aj realizujeme, za pomoci šikovných slovenských ručičiek. Najvzrušujúcejšie je vidieť projekt rásť. Najprv sú to skice na papieri, potom na obrazovke, neskôr na píle, potom na stavbe v podobe hranolov a dosiek, a na konci procesu hotové dielo, ktoré robí radosť užívateľovi. Najviac sa teším, keď sú užívateľmi deti, ktoré vám pocity z hotového projektu „šplechnú“ priamo do tváre bez servítky.

Quasimodo, 2020

Každý Váš projekt je svojský autorský unikát. Zaujíma ma, aké majú Vami dosiaľ navrhnuté stavby funkcie?

Čo navrhnem, viem/e aj postaviť. Sme tzv. design and build ateliér, ktorý má pod palcom všetky procesy realizácie túžby konkrétneho klienta. Navrhnuté diela majú rozličné funkcie: funkcia sedenia, ležania, plávania, bývania, hrania, šplhania, veľkej a malej potreby, zážitku, alebo funkciu pracovného priestoru, či iné. Najčastejšie sú to rekreačné objekty na dlhodobé, alebo krátkodobé pobyty pre súkromné osoby, alebo objekty na hranie pre deti.

Mobajl Ofis, 2019

Aké drevené a prírodné materiály najčastejšie na stavbách používate? Zohráva pri ich ýbere ekológia a šetrnosť k okoliu?

Nakoľko environmentálne uhly pohľadov nám boli už od detstva vštepované, zohľadňujem ich vedome aj nevedome do procesu realizácie. Najväčším kľúčom pri výbere materiálu je, samozrejme, jeho kvalita podľa požiadaviek v pomere s cenou. Cena ma vždy zaujíma hlavne z hľadiska toho, koľko percent z nej je určených na dopravu, pretože tá produkuje nadmerné množstvo oxidov dusíka. Z uvedeného dôvodu hľadám najmä lokálnejšie materiály s čo najmenšou uhlíkovou stopou. Sú to predovšetkým masívne drevené prvky, drevovláknité či sadrovláknité plošné materiály, drevené okná a dvere od slovenských výrobcov. Často aj recyklujeme, respektíve opätovne využijeme už používané prvky a aj niektoré materiály, ak je na to možnosť. Niekedy však treba klientov presviedčať.

Červená Karkulka, 2018

Aké zadanie na stavbu z dreva by ste uvítali?

Návrh drobnej parkovej architektúry na mieste všetkých nákupných centier na Slovensku.

Ďakujem za rozhovor.

Orechovník, 2019

Pavol Šiška (1990, Bratislava) ukončil štúdium architektúry na Ústave experimentálnej architektúry TU Wien u profesora Manfreda Bertholda. V rokoch 2012 až 2013 absolvoval pobyt v rámci programu Erasmus v Ľubľane (Slovinsko). V rokoch 2015 – 2016 pracoval v ateliéri JAFOC vo Vila Real (Portugalsko). Žije a pracuje v Marianke pri Bratislave, je ženatý, má 3 deti. V roku 2018 získal cenu SKA CE.ZA.AR za dielo DuboDom. Na prestížny Salón drevostavieb a do publikácie Ročenka drevostavieb bol zaradený okrem DuboDomu aj jeho ďalší objekt na strome Quasimodo (2021). Na Salóne drevostavieb 2022 a v publikácii Ročenka drevenej architektúry bude predstavená drevostavba Mobajl Ofis.

Text / zhovárala sa: Ľubica Fábri

Zdroj foto: www.stromdom.sk