Na Slovensku doteraz akoby širšia verejnosť nezačala skutočne uznávať a využívať profesiu záhradných a krajinných architektov a prostredie sa mení závratnou rýchlosťou tak, že i samotní tvorcovia záhrad a verejnej zelene sú postavení pred nové výzvy. Najväčšou z nich je otepľovanie a zhoršovanie klímy, ktoré ale, paradoxne, akoby pre väčšinu z nás bolo iba vzdialeným abstraktným pojmom. Sú naše záhradky a záhrady pripravené na prudké zmeny počasia, nárast teplôt, striedanie dlhých období sucha a dažďov, ktoré už v posledných rokoch vnímame? Ako s tým súvisí tvorba prírodných a jedlých záhrad a čo treba zásadne zmeniť v pohľade na charakter súkromnej zelene vysvetľuje v nasledujúcom rozhovore architektka Ľubica Fábri.

Čo ťa viedlo k „presedlaniu“, zameraniu na tvorbu prírodných a jedlých záhrad?

„V čase môjho štúdia na VŠ pred x-rokmi (smiech) sme boli vedení k veľkorysým a „architektonicky čistým“ riešeniam pri tvorbe zelene, kedy základ konceptu tvorili rozsiahle plochy trávnikov so skupinkami či solitérmi stromov a kríkov. Moderná architektúra sa v takomto prostredí dobre vynímala a úlohou zelene bolo hlavne vyzdvihnúť, podčiarknuť estetiku stavieb. Svet sa od mojich štúdií dramaticky zmenil. Prirodzené prostredie zložené s širokej škály rôznych rastlín dramaticky mizne z mapy krajiny, údržba trávnikových monokultúr je čoraz náročnejšia a paradoxne neprináša potrebnú kvalitu prostredia – práve naopak. V súkromných záhradách sa ako mor začali šíriť takzvané „bezúdržbové“ riešenia typu trávnik-tuje-štrkový záhon, ktoré sú veľmi nešťastné a neudržateľné – nielen z pohľadu dopadu na prostredie, ale i pre samotných užívateľov. Okrem iného vyžadujú veľa hnojív a vody, ktorá bude mať čoskoro cenu zlata. A slovo „bezúdržbový“ je marketingový nezmysel – všetko na tejto planéte podlieha zubu času, bez údržby dokonca rýchlejšie…“

Podľa teba sú teda prírodné záhrady riešením, ktoré je potrebné a prínosné? Vysvetli ako?

„Téma je zložitá, ale pokúsim sa vysvetliť benefity dobre naplánovaných prírodných záhrad čo najjednoduchšie. Pod pojmom prírodná záhrada rozumieme takú zeleň vytvorenú človekom , ktorá vychádza z prirodzených podmienok daného prostredia a stáva sa prospešnou súčasťou miesta s pridanou hodnotou. Využíva predovšetkým miestne druhy rastlinstva, poskytuje priestor a podmienky na život rôznych druhov živočíchov – rôzneho hmyzu, malých užitočných živočíchov a malého vtáctva, spotrebúva bioodpad na mieste, využíva predovšetkým dažďovú vodu, zaobíde sa bez umelých hnojív a komplikovanej, energeticky náročnej záhradnej techniky. Najdôležitejšími prvkami prírodnej záhrady sú trvalkové a bylinkové záhony, živý plot z listnatých kríkov, listnaté stromy, kvetinová lúka a ak to priestor dovoľuje, suchý múrik a tiež vodný prvok v podobe malého
jazierka. A určite – možno teraz mnohých šokujem – kompost a aspoň pár metrov štvorcovým pre odľahlejšie „divoké“ zákutie, kde sa „nerobí nič“ – ale len zdanlivo. Na žihľave tu môžu vyrastať húsenice krásnych motýľov, útočište tu nájde ježko či iný užitočný a vítaný obyvateľ prírodnej záhrady.“

Čo si predstaviť pod pojmom jedlá záhrada?

„Predstavte si, že si ráno vybehnete v papučkách do záhona pri dome natrhať čerstvé bylinky do čaju či omelety. Popoludní si k oddychu s knihou spravíte za pár minút medovkovú alebo mätovú limonádu. Pri prechádzke záhradou už v máji odštipneteplodíky zemolezu kamčatského, neskôr zopár jahôd, z kríčkov egreš, ríbezľu, či sladkú a vitamínmi nabitú bobuľku muchovníka, začiatkom jesene pár orechov či jabĺčko… Jedlých rastlín, ktoré môžeme mať v záhrade je obrovská škála, od menej známych, ktoré môžu tvoriť jedlý trávnik, cez bylinky a korenia v trvalkovom záhone, po plody zo stromov a kríkov. Nemusíte sa trápiť s pestovaním zeleniny, ak nechcete – aj keď vypestovaná doma má úplne inú chuť, vôňu a hodnotu. Nemusíte mať obrovský sad na ovocie či veľké plochy na zemiaky, aby ste mali jedlú záhradu. Zatiaľ si väčšinu poživne vďakabohu vieme kúpiť, takže každý môže pestovať bez trápenia toľko úžitkových rastlín, koľko chce a vládze. Vždy vravím, že dôležité je, mať v záhrade aspoň zopár jedlých rastlín, ktoré prinesú aj prospech ostatným živým tvorom v prostredí. Už naši pradedovia nechávali na stromoch zopár jabĺčok či hrušiek pre vtáky na zimu, zopár orechov pre veveričku a nevyholili trvalkové záhony na zimu „aby bol poriadok“, ale ponechali rastliny so semenami pre vtáctvo i ako úkryt pre drobný hmyz. Ale údržba prírodnej záhrady je samostatná téma – ako v záhrade zmysluplne robiť a zároveň sa nenarobiť. Čisto okrasné
súkromné záhrady sú dnes prežitok a ja zvyknem hovoriť, že aj nepochopiteľné sebectvo voči prírode, ekosystémom a nezriedka aj hotová pohroma pre prostredie. Čo komu a čomu dá záhon plný kamenia, v ktorom sú vysadené zakrpatené druhy ihličnanov…? Teda okrem úpornej snahy udržať ho po pár rokoch bez náletov a živoriace stromčeky pri živote…?“

Aký je záujem klientov o prírodné a jedlé záhrady?

„Vzhľadom na to, ako sa ľudia málo vzdelávajú o fungovaní prírody a ako sú masírovaní reklamou typu „zatoč s divočinou vo vlastnej záhrade“, sa nečudujem, že záujem o prírodné koncepty a záhradníčenie rastie pomaly. Nedochádza nám, že čo všetko v našich záhradách môžeme urobiť nielen pre vlastný oddych, hru detí či domácich miláčikov, ale aj pre svoje zdravie z dobrých bylín a plodov, aj pre strácajúce sa ekosystémy a živé bytosti v nich – čím myslím ako všetky rastliny, tak živočíchy. Jednoduchý príklad: v zime všetci húfne prikrmujú vtáctvo, aby prežilo. Potom sa vyvesujú búdky na hniezdenie a myslíme si, že sme urobili pre vtáčikov viac než dosť. Omyl. Čím majú vtáci nakŕmiť mladé, ak pre ne nezoženú v okolí hmyz, nejakú-tú húseničku, semienka? Všetci klčujú a kosia ako blázniví, samý trávnik a ihličtan. Tak kde má žiť hmyz, ktorý je dôležitou súčasťou potravy vtáctva či malých obojživelníkov? Pritom naozaj netreba veľa – stačí začať trvalkovými záhonmi s obyčajnými kvetmi z vidieckych záhrad našich starých mám a pár listnatých kríkov dá nám i prostrediu omnoho viac než betónový plot. Myslím, že na poli osvety a vzdelávania robíme málo, ale možno ľudia majú konzumom a reklamou pomýlené priority…?“

Čo považuješ za najhoršie tendencie z hľadiska estetiky i úžitku v záhradách u nás?

„Už som to zmienila: tuje, hŕby kamenia a štrku, ihličtany – ak sa bude klíma otepľovať tempo, ako doposiaľ, neprežijú o pár rokov ani v horských záhradách. Betónové ploty, ktoré v lete otepľujú mikroklímu o niekoľko stupňov a nedovolia prúdenie vzduchu. Betónové pražce pod pletivovými plotmi, ktoré rovnako ako betónové ploty, neumožňujú voľný pohyb užitočných malých cicavcov a obojživelníkov medzi záhradnými pozemkami. Veľa tzv. zapečatených betónových, asfaltových či dláždených plôch, hoci už existujú dobré alternatívy ekologických zatrávňovacích rohoží a aj štrk na parkovanie je lepšie, v podstate ekologickejšie riešenie než betónové plató. Plytvanie vodou a mizerný manažment dažďovej vody – samostatná veľká a naliehavá téma. Uprednostňovanie výberu rastlín podľa „to sa mi páči“, nie podľa „čo na tomto mieste bude prospievať, žiť a dá niečo aj iným živým bytostiam“? Nezmyselné vyvážanie rastlinného odpadu namiesto jeho zužitkovania na mieste. Bolo by toho ešte veľa, spomenula som iba najhoršie prehrešky.“

Pracuješ aktuálne na záhradách s prírodným charakterom?

„Mám „na stole“ viacero zákaziek, ktorých cieľom je revitalizácia už existujúcich záhradných plôch na prírode bližšie a ekologickejšie prostredie. Výzvou je záhrada so suchým prostredím, práca na nej je však dobrou školou ako sa pripraviť na koncepty záhrad odolných klimatickej zmene. V príprave máme aj „zásahy“ do verejného priestranstva, podporujúce príťažlivosť, identitu a biodiverzitu miesta. Verím, že sa mi tento rok podarí zorganizovať nejaký workshop, priala by som si nejaký pre deti, trebárs v spolupráci so školou. Pretože máme celospoločensky veľké rezervy vo výchove detí k láske voči rastlinkám a živočíchom v našom najbližšom okolí – vo vlastných záhradách, v školských areáloch, v uliciach, ktorými denne prechádzame, či v obecných parkoch, kde sa s deťmi hráme či športujeme a oddychujeme.“

Ďakujem za rozhovor.

Rozhovor pripravila: Lilly von Nuss

Foto: archív Ľubica Fábri, ARCHA a Via Verde

Zdroj: www.lubicafabri.com