„Mám rád výzvy a veľa experimentujem,“ hovorí dizajnér Michal Hanula.
Tvorba dizajnéra a pedagóga Michala Hanulu sa spája predovšetkým s drevom – s materiálom prirodzenej krásy, ktorému vždy podriaďuje postup opracovania a spôsob stvárnenia kreatívnych ambícií.
Čo vás priviedlo k práci s drevom?
V každom prípade prostredie, pretože pochádzam z Liptova, ale vzťah k drevu som nadobudol aj vďaka starému otcovi, ktorý sa nám odmalička venoval.
Akým vývinovým oblúkom dosiaľ prešla vaša sochárska a dizajnérska tvorba?
Vyštudoval som odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov na ŠÚV v Kremnici a dizajn na FU TU v Košiciach. Roky sa venujem navrhovaniu úžitkových predmetov, tradičnému remeslu a art dizajnu. Nepracujem len s drevom, používam i materiály ako kov, drôt, plasty, dyha a podobne. Snažím sa využívať klasické, rokmi overené, ale aj nové technológie a prístupy, ktoré zlepšujú efektivitu práce a nenarúšajú výsledný dojem.
Mohli by ste charakterizovať svoj vzťah k drevu?
Drevo je súčasťou života každého človeka od kolísky po hrob. Je voňavé, teplé na dotyk, má zaujímavú štruktúru i kresbu a ľahko sa formuje. Pri práci musím poznať vlastnosti jednotlivých druhov, ich možnosti, limity a mantinely. Až na základe dostatočného množstva informácií a skúseností možno hovoriť o príjemnej, objavnej a hravej tvorbe. Z technológií opracovania ma azda najviac fascinuje sústruženie (točenie) mokrého materiálu, pretože je menej prašné, vôňa čerstvého dreva je ešte intenzívnejšia, jeho vlhkosť zároveň chladí nástroj. Celý proces sa mi zdá prirodzenejší. Navyše po vysušení takto zhotoveného „polotovaru“ sa jeho pravidelný, rotačný, geometrický tvar náhodne zdeformuje, čo predstavuje aj pre mňa samého akýsi moment prekvapenia.
Čo všetko tvorí portfólio vašej umeleckej a remeselnej činnosti?
Môj ateliér vytvoril množstvo úžitkových predmetov, ako sú napríklad solitérne kreslá z drôtu, rôzne interiérové doplnky a stolovacie prvky či tienidlá z dreva. Zaoberal som sa aj prácami, určenými do exteriéru, napríklad lavičkami, detskými ihriskami a sochami.
Čím sa inšpirujete?
Svetom okolo seba, prírodou a jej formami. Keď navrhujem nejaký predmet, myslím na využitie materiálu, z ktorého bude vytvorený. Ak ide o drevo, rozmýšľam nad tým, ako ho užívateľ bude hladiť, aký človek si ho možno kúpi. Preto uvažujem aj o výslednej povrchovej úprave. Svoju prácu mám veľmi rád. Je obrovským šťastím, keď človeka napĺňa to, čomu sa profesionálne venuje.
Ako vnímate fyzikálne prednosti, resp. obmedzenia základného materiálu, dreva vo svojej umeleckej tvorbe? Sú pre vás výzvou, alebo mantinelom?
Skúsenosti mi hovoria, že drevo je materiál neobmedzených možností. Je pružné, možno ho sa stláčať, ohýbať, šúpať, točiť, zaujímavo povrchovo upravovať a podobne. Preto ho využívam najviac. Mám rád výzvy a veľa experimentujem. Kombinujem materiály a čakám, či výsledný efekt potvrdí moje predpoklady.
Aké sú vaše plány do najbližšej budúcnosti?
Čaká ma niekoľko sympózií a veľa, veľa práce, pretože chceme založiť firmu, špecializujúcu sa na jedinečné detské ihriská. Uvidíme, ako to dopadne.
Michal Hanula
Michal Hanula (19??) študoval v rokoch 1995 – 1999 odbor tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov na ŠÚV v Kremnici. V roku 2005 ukončil vysokoškolské štúdium na Katedre dizajnu Fakulty umení TU v Košiciach. Od roku 2005 pôsobí ako pedagóg na ŠÚV v Ružomberku. Ocenenia: 2002 – 3. cena v súťaži Kruhy na vode, 2004 – 1. cena v súťaži Kruhy na vode, 2006 – hlavná cena v súťaži Kruhy na vode, 2006 – uznania v súťaži Kruhy na vode.
- Text: Elena Kačaliaková
- Foto: Michal Hanula
- Vyšlo v magazíne: A+D č. 16/2014