„V Poľsku máme veľa – veľmi veľa – architektonických investícií spolufinancovaných z európskych fondov, ktoré určite pomohli poľskej architektúre, aby postúpila ďalej. To však nevidím na slovenskom trhu. Možno, že to nie je nevyhnutne problém architektov, ale môžu mať záujem o reštrukturalizáciu, však?“ povedal na margo aktuálneho ročníka architektonickej súťaže Slovenskej komory architektov jeden z porotcov, poľský architekt Roman Rutkowski.
Na úvodnej snímke: Bytový dom Nový háj, jedno z najhodnotnejších diel v súťaži, nominácia na cenu CE.ZA.AR 2015 v kategórii Bytové domy, autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Drahan Petrovič, Katarína Uhnáková, Emanuel Zatlukaj, foto: Ľubo Stacho
Prečo citujem z tlačovej správy práve a jedine vyjadrenie poľského porotcu, ktorý s kritickými podtónmi ladenými veľmi zhovievavo (je to slušný hosť…), zostal medzi porotcami osamotený? Nielen cenou Mies Award 2015 ocenená filharmónia v Štetíne, ale aj mnohé ďalšie projekty realizované za peniaze z eurofondov v Poľsku a na Slovensku dávajú poľskému kolegovi za pravdu. Téme pretavenia európskych dotácií do hmotnej kultúry – či nezriedka väčšmi do „nekultúry“ – v našej krajine sa povenuje čoskoro v inom článku šéfredaktorka magazínu Ľubica Fábri. Prejdime teda k faktom o tom, čo sa ocitlo v aktuálnom ročníku súťaže CE.ZA.AR.
Na snímke hore: Rodinný dom s ateliérom v chotári Sklenné (autor diela a foto: Norbert Šmondrk), jedna z prihlásených realizácií. Spomedzi všetkých 22 stavieb súťažiacich v kategórii Rodinné domy nominovala porota na cenu štyri diela. Najcivilnejšie z nich pôsobia Radové domy Záhorské sady – 1. etapa (autori: Richard Kastel, Peter Kopecký,Martin Hörmann, foto: archív autorov stavby) – na snímke dolu.
V júni zasadla medzinárodná porota, aby v dvoch kolách vybrala nominácie na udelenie cien a ocenení v šiestich kategóriách (Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér, Exteriér). Z celkovej stovky prihlásených architektonických diel zvolili porotcovia 25 postupujúcich diel a z nich sa napokon rozhodli osemnástim udeliť nomináciu na cenu. Medzinárodná porota pracovala v zložení: Marlies Breuss (architektka, Rakúsko – predsedníčka poroty), Osamu Okamura (architekt, Česká republika), Roman Rutkowski (architekt, Poľsko), Dušan Buran (kurátor, Slovenská republika), Antonín Novák (architekt, Česká republika), Lukáš Kordík (architekt, Slovenská republika), Štefan Moravčík (architekt, Slovenská republika).
Na snímke Komunitné centrum Máj – žiaľ, až v Českých Budejoviciach v ČR (autori: Michal Sulo, Miriam Lišková, Jozef Skokan , foto: Jozef Skokan), jedna z troch stavieb, ktoré porota nominovala na cenu z celkom jedenástich súťažiacich diel v kategórii Občianske a priemyselné stavby.
Akú sú vlastné, neoficiálne dojmy? Nuž, porotcovia to tentoraz naozaj nemali ľahké. Kto obetuje čas a pozrie si na stránke www.ce-za-ar.sk rubriku so všetkými prihlásenými dielami, pochopí snáď, o čom hovorím. (Možno niekto podobne ako ja nepochopí, prečo pri dvoch prihlásených dielach architekta Jančinu chýbajú fotografie, ale to je zrejme predmetom verejného tajomstva…). Rozpaky je zdvorilé označenie toho, čo človek pocíti a čomu sa neubráni ani pri niektorých nomináciách. Porota ich v duchu hesla „menej je viac“ mohla možno radšej opomenúť (alebo z nejakých dôvodov nemohla…?). Rád by som napríklad vedel, čo viedlo porotcov NAOZAJ k nominovaniu rozpačitých nemastných – neslaných, zato sladkasto ako Bývanie na horách pomenovaných objektov na Štrbskom Plese na cenu v kategórii Bytový dom? Lebo nadšenie z mimoriadnej architektonickej kvality asi sotva. Natískajú sa aj ďalšie podobné otázky, ale nie som si istý, či má zmysel hľadať odpovede…
Na snímke: kultivovaná rekonštrukcia domu v Jabloňovciach (autori: Martin Mihály, Matej Mihalič, foto: Matej Mihalič) – jedna z dvoch rekonštrukcií nominovaných na cenu v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov, do ktorej bolo prihlásených 23 realizácií s evidentne diametrálne odlišnými názormi na to, čo znamená kultivovaná rekonštrukcia.
Podľa slov z tlačovej správy SKA „úlohou ocenenia CE•ZA•AR je zdôrazňovať kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych výkonov architektov, no predovšetkým kultivovať verejné povedomie o architektúre ako takej a o kvalitách budovaného životného prostredia.“ Nie som si istý, či slová ako „excelentnosť“ a „kultivovanie verejného povedomia“ možno úplne spájať so všetkým, čo sa pokúsilo zviditeľniť a aj skutočne vyšlo najavo v tomto ročníku súťaže. Nemám na mysli len samotnú matériu…
Na snímke: Interiér rodinného domu s ateliérom v chotári Sklenné, jedna zo štyroch nominácií. Do kategórie Interiér prihlásili architekti rekordný počet 26 diel s rôznorodou funkčnou náplňou a s ešte rôznorodejšou úrovňou architektonického riešenia.
O kvalitách budovaného prostredia, aké prezentujú niektoré do súťaže prihlásené stavby, by sa dalo určite dlho diskutovať. Zopár skutočne výnimočne dobrých sotva dáva dôvod na medializované euforické tvrdenia, že úroveň architektúry na Slovensku rastie. Verme, že aspoň niektoré z nakoniec udelených ocenení zaženú nám, ktorí netrpíme prehnaným furiantstvom a úplnou slepotou, trpkú príchuť uvedomenia si skutočného stavu architektúry na Slovensku poznačeného upadajúcimi nárokmi na ozajstnú kvalitu a nedostatkom sebareflexie. Výsledky súťaže CE.ZA.AR 2015 budú vyhlásené 7. októbra 2015 v Starej tržnici v Bratislave.
Na snímke: Záhrada prepojená s krajinou, Bratislava-Devín (autori: Magdaléna Horňáková, Juraj Horňák, spolupráca: Robert Paál, Andrea Prievalská, Valerie Žideková, foto: archív autorov). Fotografia realizácie, prihlásenej medzi ôsmimi prevažne „no-coment-dielami „ v kategórii Exteriér, ktorá sa medzi nominácie nedostala. Žeby pre primálo dôrazu na kvalitu budovaného prostredia…?
Jedno z diel nominovaných na cenu v kategórii Exteriér – terasu firmy ESET – predstavuje redakcia v samostatnom článku. Všetky nominácie na ocenenia nájdete na https://new.ce-za-ar.sk/?page_id=3097
Text: JoDo
