Do 16. 3. 2018 možno navštíviť výstavu Salón drevostavieb 2018 v Rakúskom kultúrnom fóre v Bratislave, ktorá predstavuje spolu vyše 30 moderných drevostavieb realizovaných podľa projektov architektov v uplynulom roku na Slovensku a v Čechách. Na tému aktuálne trendy a moderné drevostavby hovoríme s kurátormi 13. ročníka prestížnej česko-slovenskej nesúťažnej prehliadky moderných drevostavieb – architektmi Ľubicou Fábri (ARCHA, Bratislava) a Pavlom Horákom (Prodesi/Domesi, Praha/Bratislava).
Novatop centrum (aj na úvodnej snímke), projekt t. č. vo výstavbe, autori: Pavel Horák, Václav Zahradníček, spolupráca Michal Kotlas; iinvestor: AGROP NOVA, a. s.,výrobca systému NOVATOP, vizualizácie: Prodesi.
V akých typoch verejných budov vidíte potenciál na rozšírenie drevostavieb?
Pavel Horák: „V Česku a na Slovensku pociťujeme ešte vždy určitú nedôveru investorov k väčším drevostavbám a výstavbu viacpodlažných obytných budov brzdí, na rozdiel od iných krajín EU, aj zastaraná legislatíva v oblasti protipožiarnych noriem. Napriek tomu zostáva veľké spektrum verejných budov, pre ktorých výstavbu je drevo ako stvorené a použiteľné – menšie firemné budovy a prevádzky, obchodné priestory, rôzne stavby v oblasti turistického ruchu, materské školy a iné vzdelávacie ustanovizne, športové stavby a areály… Drevené konštrukcie sú vhodné nielen pri nových objektoch, ale aj pri dostavbách, nadstavbách či rekonštrukciách. Na Salóne síce zakaždým prevláda počet rodinných domov, ale každoročne sa tešíme z účasti hodnotných verejných stavieb. Tohto roku patria medzi najzaujímavejšie Poľovnícky dom v Kuchyni či Výstupná stanica lanovej dráhy na Pustevnách. No aj menšie realizácie ako napríklad nadstavba administratívnej budovy či amfiteáter sú dobrými príkladmi, ako možno drevostavbou splniť požadovaný funkčný program a obohatiť vizuálne prostredie architektúrou z dreva.“
Poľovnícky dom, Kuchyňa, autor: Pantograph, foto: Lívia Štokingerová.
Sú potrebné na navrhovanie drevostavieb špeciálne vedomosti a zručnosti?
Pavel Horák: „Každý konštrukčný princíp stavieb má svoje špecifiká a erudovaný profesionál by ich mal ovládať a zdokonaľovať sa v nich. S drevom pracuje človek už po stáročia má k nemu intuitívny vzťah, preto nepovažujem navrhovať a stavať z dreva za niečo neprimerane zložité – práve naopak. Osobne som si projektovanie a aj realizáciu moderných drevostavieb zvolil za svoju profesionálnu a životnú dráhu už po škole. Som presvedčený, že z dreva možno vytvárať invenčnú, funkčnú a s prostredím spätú architektúru jednoduchšie a kreatívnejšie než z akéhokoľvek iného materiálu. Ako sa vraví, skúsenosť robí majstra, každou novou skúsenosťou človek rastie, učí sa a zdokonaľuje svoje zručnosti. Mám za sebou s tímom vyše 100 úspešne realizovaných drevostavieb, čo by sa snáď za špeciálnu zručnosť už mohlo považovať. Naša architektonicko-realizačná kancelária je otvorená spolupráci s kolegami, ktorí potrebujú pomôcť s projektom či realizačnou fázou drevostavby. Cieľom Salónu drevostavieb, ktorý organizujeme od roku 2005, je nielen zanietiť nových kolegov a investorov pre stavanie z dreva, ale aj vytvárať komunitu, v ktorej sa všetci tvorcovia drevostavieb navzájom posúvame vpred.“
Panorama Golf Resort, autor: Huť architektury Martin Rajniš, foto: archív autora stavby
Čo je príčinou celosvetovo rastúceho záujmu o stavanie z dreva?
Ľubica Fábri: „Drevo je jediný obnoviteľný, dorastajúci stavebný materiál na Zemi. V čase, keď sa začínajú míňať strategické suroviny a ťažbou materiálov na klasickú výstavbu sa dramaticky mení ráz prírodného prostredia, vidia mnohí vizionári budúcnosť v systematickom pestovaní lesov a masívnejšom využití dreva v stavebníctve. Navyše, lesy poskytujú nenahraditeľné životné prostredie pre väčšinu živých organizmov a ekosystémov na tejto planéte, vrátane človeka. Chráňme pôvodné lesy, saďme nové a starajme sa zodpovedne o všetky lesné porasty, hospodárme s nimi rozumne a umne stavajme z dreva. Toto je filozofia, z ktorej pramení záujem o drevenú architektúru medzi svetovými architektmi drevostavieb ako sú Michael Green z Kanady či Hermann Kaufmann z Rakúska, ak mám menovať najznámejších priekopníkov. Stavanie z dreva má okrem ekologických aspektov mnohé ďalšie prednosti – od rýchlosti a precíznosti výstavby, cez využitie biologicky recyklovateľných materiálov a predurčenosť na dosahovanie pasívnych štandardov, po jedinečnú klímu a atmosféru. Na pozadí širšieho uplatnenia drevostavieb v reálnej praxi štandardných verejných a obytných stavieb prebiehajú celosvetovo doslova preteky o najvyššiu drevostavbu na svete – to sme už ale v téme zmiešaných konštrukcií z dreva a ocele či betónu. Zdrvujúcou realitou súčasnosti je štatistika cca spred desiatich rokov, ktorá hovorí, že polovica celosvetovej ročnej produkcie dreva sa spáli – v rozvojových krajinách sa toto číslo pohybuje až okolo 80%.“
Ľudová škola, Absam, Rakúsko – dvojpodlažná drevostavba MŠ, autor: Schenker Salvi Weber Architekten – hosť Salónu drevostavieb 2018, foto: Bengt Stiller
Sú u nás architekti a dodávatelia pripravení na realizáciu náročnejších drevostavieb? Čo najväčšmi bráni rozmachu drevostavieb na Slovensku?
Ľubica Fábri: „Po šiestich rokoch organizovania Salónu drevostavieb na Slovensku vidíme, že pribúdajú architekti, ktorí sa buď už špecializujú na navrhovanie a projektovanie drevostavieb, alebo sa o túto problematiku intenzívne zaujímajú. Za posledné roky sa u nás vyprofilovali viacerí kvalitní realizátori rodinných drevodomov, vo výstavbe náročnejších konštrukcií a objektov sa etabloval žilinský Kontrakting, ktorý patrí k špičke aj v česko-slovenskom meradle. Zväčšilo sa dodávateľské zázemie kvalitných materiálov na drevostavby, vrátane ekologických a prírodných ako sú panely zo slamy, konopné izolácie, drevovláknité dosky… Rozmachu drevostavieb na Slovensku, podľa mňa, bránia jednak neopodstatnené predsudky investorov a jednak celkové hospodársko-ekonomické prostredie, ktoré nie je naklonené stavaniu z dreva a v niektorých ohľadoch drevostavbám kladie umelé prekážky. Rezervy máme aj vo vzdelávaní architektov, projektantov a konštruktérov drevostavieb. Ako uviedol Helfried Carl, veľvyslanec Rakúska v SR pri vernisáži Salónu drevostavieb 2018 v Bratislave, stavať z dreva nie je len moderné, ale aj ekologické a zodpovedné voči budúcim generáciám. Udržateľnosť nemožno snáď ani lepšie praktizovať, než stavaním z dorastajúceho materiálu akým drevo je. Vďaka kreativite architektov a fortieľu dodávateľov by sme sa z chvosta v modernom stavaní z dreva, mohli dostať medzi popredné krajiny v Európe. Slovensko je predsa štvrtá najlesnatejšia krajina Európy, tak prečo nestavia svoju budúcnosť na zodpovednom hospodárení s lesmi, tradícii a cennom potenciáli vo sfére stavania z dreva, ktorý má?“
Ďakujeme za rozhovor.
Nadstavba administratívnej budovy Patok, autor detailov drevostavby: ARCHCON ateliér, foto: archív Patok
V priestore výstavy Salón drevostavieb 2018, ktorá je v RKF na Hodžovom nám. 1/A prístupná zdarma v pracovných dňoch od 9:00 do 17:00 ešte do 16. 3. 2018, sú k dispozícii pre záujemcov rôzne informačné materiály, týkajúce sa moderných drevostavieb.
Detaily sprievodného programu 15. 3. 2018:
konzultácie – 9:00 – 14:00, registrácia/rezervácia termínu na materio@archacentre.org do 13. 3. 2018; komentovaná prehliadka výstavy – od 15:00, vstup voľný
Konzultácie a prehliadku vedie Ing. arch. Ľubica Fábri, ArtD.
Amfiteáter, Zborov nad Bystricou, autor: Ateliér Van Jarina, foto: Soňa Sadloňová
K výstave bola vydaná publikácia Ročenka drevostavieb 2017, ktorá predstavuje všetky realizácie z putovnej výstavy. Stavby, navrhnuté architektmi, vyberali na výstavu a do Ročenky kurátori – architekti, organizujúci prehliadku Salón drevostavieb – Pavel Horák (Prodesi/Domesi, Praha) a Ľubica Fábri (ARCHA, Bratislava).
https://admagazin.sk/publikacie/rocenka-drevostavieb-2017/
Výstava Salón drevostavieb 2018 zavíta po premiére v Rakúskom kultúrnom fóre aj na stavebný veľtrh CONECO 2018, kde výstavu možno navštíviť od 11. do 14. 4. 2018 v hale B 2.
Rozhovor bol po prvý raz publikovaný 02. 03. 2018 na https://www.asb.sk/stavebnictvo/drevostavby/salon-drevostavieb-2018-drevostavby-su-celosvetovy-trend
Foto: archív Salón drevostavieb 2018 a Ročenka drevostavieb 2017, archív Prodesi/Domesi (Novatop centrum, vizualizácie)
Zdroj: OZ ARCHA
