Rekreačný celoročne obývateľný objekt sa nachádza v drsnej krajine Českého Středohoří. Netradičná drevostavba vznikla na pozemku bývalej stodoly, z ktorej zostalo len torzo obvodových stien. Autori z architektonického štúdia LABOR 13 ponechali ruiny z viacerých dôvodov a novú stavbu do nich umne zakomponovali.
Vďaka chytrému riešeniu vznikla kompozícia polootvoreného dvora s čelne umiestneným obytným objektom. Nekonvenčným návrhom sa podarilo vytvoriť pôsobivý, efektný a okolitou prírodou úzko prepojený priestor.
Stavebný materiál priamo z miesta
Dôležitým bodom zadania bola minimalizácia nákladov. Preto boli pri výstavbe využití miestni dodávatelia a lokálne zdroje materiálov. Recykloval sa vhodný materiál z pôvodnej stavby, miestne drevo či kameň. Staviteľom sa podarilo využiť zdravé trámy z pôvodnej stodoly, ktoré sa doplnili novými. Trámy sú ošetrené opálením a natreté drevným dechtom. Doskový obklad stien je z bežného mäkkého dreva a takisto ošetrený drevným dechtom.
Keďže v pláne bolo postaviť modernú stavbu tradičným spôsobom, autori sa rozhodli pre poctivú remeselnú prácu, nie pre hypermoderné konštrukcie. Na realizácii domu sa podieľali najmä miestni remeselníci, využívajúci tradičné pracovné postupy.
Originálne osadená drevostavba
Samotná drevostavba bola priamo vstavaná priamo do zvyškov bývalej stodoly. Fragmenty stien na bokoch fasády drevostavby sú autentické zvyšky. Dom je založený na betónových pätkách, aby pod ním zostal voľný priestor. Ten slúži ako izolácia a navyše aj ako praktický sklad na palivové drevo či iný materiál. Novostavba je od severu chránená pôvodnou masívnou kamennou stenou, ktorá spoluvytvára akoby vstupné závetrie objektu. Aj keď je hlavný vstup na severnej strane, objekt má vďaka dôvtipne vyriešenej kompletne „otváracej“ južnej strane niekoľko vchodov a východov.
Proti slnku – dvere
Proti silnému slnku a prípadnému prehrievaniu južnej fasády slúži pätica dvier. Nie sú to okenice, ako by sa na prvý pohľad asi mohlo zdať – za dverami nie sú okná. Je to otvárateľná stena zložená z dvierok osadených vedľa seba. Ľubovoľne sa dajú otvoriť, alebo zavrieť, čím možno regulovať množstvo svetla a vzduchu prúdiaceho dovnútra. Keď je slnka priveľa, jednoducho sa všetky dvere zavrú, aby interiér neprehrievalo južné slnečné žiarenie. Svetla je v interiéri dostatok aj vďaka veľkoplošnému západnému oknu.
Keď sa dverová južná fasáda otvorí, otvorí sa súčasne celý objekt do zelene – do priestoru vymedzeného zvyškami obvodových sien stodoly. V ňom je jasne definovaná súkromná záhrada objektu, vymedzená voči okolitej divokej vegetácii. Do záhrady sa môže vchádzať všetkými dverami, aj keď to nie je ich hlavný účel. Vo dverách sa dá pohodlne sedieť a sledovať, čo sa deje v záhrade. Riešenie umožňuje maximálne prepojenie vnútra domu s vonkajškom.
Vnútorné riešenie
Objekt má kúpeľňu, ktorá využíva ako zdroj vody vlastnú studňu. Na pozemku bola vybudovaná žumpa, nakoľko iná možnosť na tomto mieste nebola povolená. Objekt bol pôvodne plánovaný ako letný dom, teda bez vykurovania. Keďže sa stavba zateplila, boli neskôr nainštalované kachle a aj v najväčšej zime sa v dome vykuruje len drevom. Ako prípadný rezervný zdroj tepla slúži priame elektrické vykurovanie. V budúcnosti plánujú investori inštaláciu fotovoltaických a solárnych panelov.
Drevostavba v záhrade, Verneřice / CZ
Autor: Labor 113 – Albert Pražák, Martin Vomastek, Jiří Bardoděj
Realizácia: 2011
Foto: Labor13 s. r. o.
Zdroj: www.labor13.cz