Strom je jedným zo symbolov života. Je jasným znakom toho, že priestor, v ktorom sa nachádza, žije a v žiadnom prípade sa nevylučuje so životom a fungovaním človeka. Práve naopak. Bez prírody a zelene by ani človek nebol človekom. To, čo sa v lokalite Komenského ulice v Markušovciach aktuálne deje so zeleňou a hlavne akým spôsobom sa to deje, je nesprávne a zlé. Kedy sa staneme demokraticky slobodnými a zároveň zodpovednými?
Dalmátske lesy padli za obeť výstavbe lodí v období antiky a lesy strednej predovšetkým hute, spracovávajúce rudy. Drevo stromov dalo ľuďom v tom čase maximum, čo mohlo – život. V daných prípadoch vznikla však pridaná hodnota. Stromy, ktorých decimovanie ma donútilo napísať týchto pár riadkov, podobný účel nemajú (aspoň ho netuším a ani o ňom neviem). Nejde o ničenie v obrovských plochách výrubov lesných porastov. Je to zeleň, ktorá bola sadená nekoordinovane, ale s účelom, na ktorý sme akoby dnes už zabudli.
To, čo tu tridsať rokov rástlo a dotváralo charakter priestoru, jeho identitu, zabezpečovalo ochranu pred severným vetrom a snehom v zimnom období teraz zrazu nepotrebujeme?! Dnes, či zajtra a pozajtra už vietor nebude fúkať? To, čo jasne a za dobrým účelom generácia mojich rodičov zasadila s vierou v dobrú službu zelene, sa v súčasnosti na novovznikajúcej ulici bez hlbšieho uváženia a koordinácie ničí. Rovnaké hodnoty budú rásť ďalších tridsať rokov! Argument typu “ja som to zasadil, ja to vytnem” nesmie ostať bez povšimnutia. Je to však argument, ktorý nie je v súlade so zákonom. Zamyslime sa, či zeleň, ktorú teraz vytíname by neurobila službu aj ľuďom, ktorí budú bývať oproti nám cez ulicu. Nemusím byť architekt, aby som si to uvedomil. Kde sme nechali a nechávame zdravý a jednoduchý sedliacky rozum, zdravý úsudok? Zbaviť sa niečoho, čo nám v jednom momente na základe rôznych vplyvov a popudov vadí, je jednoduché. No zároveň pripravujeme seba, naše deti a deti našich detí o hodnoty, v ktoré sme do nedávna verili. Prečo zámerne a hrubo devastujeme priestor, ktorý je verejný a užívame ho všetci?! Davová psychóza funguje dokonale. Sused vyrezal – aj ja vyrežem! A hlavne potichu, bez širších súvislostí a uváženia. Ako dlho potrvá, kým v daných miestach “vyrastú” nové domy, nové stromy? To ešte prejde pár zím. Tak jednoduché to nebude. A ak aj domy vyrastú a ony určite vyrastú, priestor ulice môžeme skvalitňovať a nie ho ničiť. Aj tým, že sa postaráme o existujúcu zeleň.
Skúsme preto spolu niečo spraviť! Verejný priestor, ktorý je aj územným plánom definovaný ako pás zelene po oboch stranách obslužnej dopravnej komunikácie, včítane stromov, ktoré tam rastú, je predsa priestorom nás všetkých! A my nad ním len kývneme rukou? Nezáleží nám na tom, ako vyzerá a ako bude vyzerať? Zastaví niekto niekedy podobné šialenstvá včas? Kedy konečne prestaneme takéto barbarské počínanie vnímať ľahkovážne? Musíme niečo urobiť, niečo zmeniť. Tak ako nevedomosť, ani nečinnosť neospravedlňuje. Dlhodobo je samozrejmé, že nekoordinovaná výsadba si vyžaduje úpravy, preriedenie a kultivovanie existujúcej zelene. Hľadajme ale vhodnejšie a pre všetkých lepšie riešenia. Pred časom sme odstránili brezy, ktoré boli v danej lokalite problematické z rôznych hľadísk, ale vyššia zeleň ostala…
Je nám všetkým skutočne jedno, ako vyzerá prostredie, v ktorom žijeme? Som presvedčený, že vzťah k danému priestoru má každý, kto sa v ňom pohybuje. Naozaj na tom priestore záleží! Večná škoda odzrkadľujúca naše nesprávne postoje a prízemné myslenie, ak tomu tak nie je. Znakom človeka je, že z prírody vyrastá a zároveň ju prerastá – podobne ako strom, ktorý korene držia v zemi a vetvami sa naťahuje k nebesiam. Prečo ale nerastieme so štipkou pokory a úcty v prostredí, ktoré sme dostali na život?
Na záver už len jednu krátku, krásnu a hlbokú myšlienku na zamyslenie, ktorú si požičiam od Karla Čapka: “Príroda okolo mňa opísala kruh, ktorý nemôžem prekročiť. Sedím v ňom a učím sa milovať život aspoň pre iných, ak nie pre seba.” Myslime a snažme sa robiť veci spolu a lepšie! Každý svojou troškou snahy.
S úctou Váš rodák z Markušoviec
Lukáš Sečka, autorizovaný architekt SKA
Článok vyšiel v tlačenej podobe v časopise Informácie Yudiny