Nedajte sa oklamať milotou obytnej štvrte! Arkadien Winnenden predstavuje premyslenú ideu regenerácie drsnej priemyselnej oblasti. Rozmanitosť kvalitných komponentov vytvára trvalo udržateľné susedstvo, ktoré ponúka novú, sviežu víziu v koncipovaní priaznivého životného prostredia. Realizácia projektu bola dokončená na jar v roku 2012 a v súčasnosti ponúka cenovo dostupné bývanie v príjemnej, ekologicky komponovanej štvrti s množstvom parkov, záhrad a vodných prvkov, zásobovaných dažďovou vodou.

Na rozhraní medzi vodou a zeleňou sú vytvorené odpočinkové terasy

Len čo sa industriálne územie stalo dostupným, Ateliér Dreiseitl sa spojil so skupinou architektov a spoločne začali vytvárať novú perspektívu mestského bývania s výzvou, ako vyriešiť zmeny súčasnej klímy a daného prostredia. Konečný úspech realizácie vzišiel predovšetkým z myšlienky prispôsobiť proces navrhovania elementu zrážkovej vody a jej zadržiavaniu. Revitalizácia miesta podporila jeho atraktívnosť v očiach obyvateľov.

Profilovanie terénu do tvaru „V“ s ohľadom na odvádzanie dažďa a povodňovej vody.

Zmiešané architektonické typológie zachovávajú súdržnosť štvrte prostredníctvom atraktívneho farebného stredomorského poňatia fasád a „záhradného mesta“, kde celkový dojem dotvára jednotná zeleň ulíc. Na rohoch jednotlivých komunikácií vznikli menšie „plazy“, ponúkajúce príležitosť na hry detí či na spoločenský kontakt susedov. Hoci boli ulice primárne navrhované pre chodcov, dômyselnou cirkuláciou sú prístupné aj autám, ktoré parkujú v podzemnej garáži alebo v garážach a na parkovacích miestach, ukrytých medzi záhradami a ostatnou zeleňou. Sú zároveň bezpečné i pre cyklistov a deti, ktoré tam trávia voľný čas. Hustota zástavby je zmäkčená prítomnosťou prírody v podobe veľkorysých výsadieb, nádherného jazera v srdci územia a obnoveného priľahlého potoka s komunikáciami a ihriskami, integrovanými do retenčnej lúky.

Vizualizácia priestorového riešenia

Prívetivý pocit susedskej štvrte podporuje i lokalita, ktorá je vzdialená od vlakovej stanice a centra mesta päť minút pešou chôdzou. Všetky domy sú postavené z ekologických materiálov, pochádzajúcich z miestnych zdrojov s nízkou spotrebou energií, a stoja na uliciach, kde fiktívna hranica medzi súkromným a verejným priestorom stráca presné kontúry, čo podporuje vytváranie neformálnych medziľudských vzťahov.

Inovatívna technológia odvodňovacích žľabov vytvára hladký priebeh vsakovania prostredníctvom okrasných výsadieb a priepustných povrchov komunikácií.

Zadržiavanie vody zabezpečuje územie pred povodňami a chráni stavby pri silných zrážkach, ktoré túto oblasť charakterizujú. Dažďová voda sa zhromažďuje v celom komplexe a akumuluje v rezervoároch, určených na zásobovanie vodných prvkov, toaliet i zavlažovacích zariadení. Ekologický rámec štvrte napĺňajú zelené strechy domov a zóny potenciálnej vegetácie. Komplexný dizajn riešenia vytvára zdravé a príjemné miesto na život človeka.

Globálne zmeny klímy, urbanizácia a rastúci dopyt po obmedzených zdrojoch. V tejto realite má voda zásadný význam. Ateliér Dreiseitl zastupuje interdisciplinárny tím, ktorý sa špecializuje na vytváranie mestského prostredia so zameraním na vodu, environmentálne inžinierstvo, krajinnú architektúru a umenie v mestskom prostredí. Ateliér založil v roku 1980 Herbert Dreiseitl s cieľom podporiť projekty s vysokou estetickou a sociálnou hodnotou. Tímový duch Ateliéru Dreiseitl je založený na multikulturálnej vášni a spoločnej vízii zabezpečiť najvyššiu úroveň dizajnu a profesionality v každom projekte.

Na území je rozptýlených 13 miniihrísk určených pre deti.

Fakty o Arkadien Winnenden (DE), 2011
Ocenenia: Green Dot Award 2011 | WAF shortlist 2012
Krajinná architektúra: Atelier Dreiseitl
Architekti: Eble Architekten
Projektový inžinier: Stefan Brückmann
Klient: Strenger Bauen a Wohnen GmbH
Odborná znalosť: urbanistický dizajn, zameraný na vodu, susedské vzťahy, regeneráciu industriálneho prostredia, obnovenie rieky, integrovaný proces plánovania parku
Rozloha územia: 3,4 ha

Foto: Doherty, Atelier Dreiseitl, Strenger
Text: Lenka Korbeľová
Článok vyšiel v tlačenom magazíne A+D 18.