Jaro Pavle / LE PHART: „Koho by nebavilo tvoriť architektúru s drevom?

0 Autor: Lily - 30/04/2021 - Architecture, Zig-zag

Slovenský architekt, absolvent VŠVU v Bratislave, Jaro Pavle má na konte nejednu svojskú či imponujúcu modernú drevostavbu (a nielen tie, ako prezrádza rozhovor nižšie). Ukazuje sa, že „najsilnejším“ vláknom, ktoré spája celú jeho tvorbu, je láska k drevu, podnetný dialóg s investormi a schopnosť príjemne prepojiť architektúru s geniom loci i s ľuďmi.

Nové stavby, prestavby, nadstavby, interiéry… Paleta návrhov, do ktorých Jaro Pavle vkladá zakaždým um, invenciu, oduševnenie a osobitý prístup architekta-umelca k detailom, je skutočne pestrá. Keďže v portfóliu ateliéru LE PHART, pod názvom ktorého architekti Pavle & Pavleová navrhujú, projektujú aj realizujú, upúta na prvý pohľad viacero drevostavieb pre vinárov, náš rozhovor začíname pri nich…

Pre vinárov si vytvoril viaceré drevostavby… Použitie dreva bol Tvoj impulz, alebo sami vinári mali od začiatku takú predstavu?

Keď som sa skoro pred tridsiatimi rokmi oženil, chtiac nechtiac som vhupol do vinárskej rodiny mojej manželky. Jej otec, dedo, pradedo… boli vinári. V dobe štúdia na VŠVU som v treťom ročníku dostal pozvanie na ENBA Dijon. Dijon je hlavné mesto Burgundska, čiže obrovskej francúzskej vinárskej oblasti. Pred dvadsiatimi dvomi rokmi som sa presťahoval k Modre, čiže do blízkosti mestečka s výrazným a významným podielom vinohradníctva na Slovensku. Súvislosť s drevom má zas nadväznosť so stredoškolským štúdiom – na Strednej priemyselnej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi, odbor Konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru. Tieto dva faktory – drevo a víno – chápem ako prirodzený vývoj.

Vinári majú poväčšine pozitívny vzťah k drevu. Ten vyplýva nielen z jeho konštrukčných, hmotových či iných, pre nás architektov prirodzených, faktorov. Vinári dokážu z dreva vtiahnuť do vína aj vôňu či chuť. Je to iný pohľad na drevo než sme zvyknutí pri stavbách. Pri počiatku rozpravy o stavbe s vinármi nie je dlhé presviedčanie. Tu sa viac menej bavíme o výborných vlastnostiach dreva, jeho kvalite, trvácnosti a druhu dreviny vhodnej na tú ktorú časť stavby.

Baví Ťa navrhovať drevostavby? Ak áno, čím Ťa drevo oslovuje?

Pochopiteľne že ma to baví! Od 14-tich rokov, teda od nástupu na SPŠD žijem s drevom. Napriek tomu, že to bola nábytkárska škola, princípy sú rovnaké – akurát s iným prierezom. Tu však musím podotknúť, že pri rozponoch trebárs strešnej konštrukcie a jej zaťaženia si pokojne pomôžem aj oceľovým stĺpom – aby sa na lepené krokvy nemuselo vyrúbať pol lesa.

Drevo ma baví z dôvodu jeho rozmanitosti. Každý druh má iné vlastnosti, či už pevnostné, odolnostné proti poveternostným vplyvom a samozrejme, aj v kresbe či spôsobe zaobchádzania s ním. Drevo môžem použiť na konštrukciu, ktorú nebude nikdy vidieť, ale aj na dosku či dyhu, na ktorú sa budem pozerať celý život. Z dreva sa dá spraviť most, dom, skriňa, hračka či lyžica. Drevo sa dá rezať, krájať, lúpať, drviť, spájať či spaľovať. Žiadny iný materiál nemá takéto vlastnosti. A to pochopiteľne v radiálnom, tangenciálnom či centrálnom reze a každý má svoju inú tvár, či vlastnosť. Drevo sa dá opracúvať na NC stroji, ale aj na kolene. Má výnimočné akustické či rezonančné vlastnosti. Drevo nás ochráni pred poveternostnými vplyvmi, drevo môže naplniť naše estetické vnemy, drevo nás v konečnej fáze zachráni aj pred zamrznutím. Drevná hmota rastie a je obnoviteľná. Koho by to nebavilo?

Ktorú z vašich realizovaných drevostavieb alebo projektov považuješ za najzaujímavejšiu a prečo?

Mám rád drevostavbu Vinárstva Zápražný. Je to pre samotného investora, ktorý od začiatku chcel drevostavbu a s tým ma aj oslovil. Bolo by však vhodné doplniť, že investor sa stretol s mojou prvou drevostavbou Penziónu Vinohrady v Jásovej, ktorá je osadená priamo vo vinohradoch a je odberateľom ich dopestovaného hrozna. Tu som si vyskúšal veľké rozpony.

Mám rád aj nepatrnú malú drevostavbičku, ktorá dopĺňa uličnú čiaru v pôvodne chránenej časti Devínskej Novej Vsi . Svojou hmotou obkresľuje pôvodný dom, ktorý sa tam nachádzal. Je to len konštrukcia pergoly cez dve podlažia. V spodnej časti slúži ako parkovisko a v hornej časti ako terasa a ochrana pred slnkom. Táto pergola obrastá zeleňou zdola, ale aj z hora. Mení svoj výzor podľa ročných období. Taký chameleón…

S použitím dreva ste vytvorili aj viaceré atypické rodinné domy ako napríklad prestavba v Stupave. Bolo tu použitie dreva najvhodnejším riešením, alebo prianím klienta?

Drevostavba v Stupave… Investor chcel stavbu šetrnú voči životnému prostrediu, relatívne rýchlo realizovateľnú a ekologickú. Tieto priania som údajne podporil aj ja ( musel som im zavolať, lebo už som zabudol… úsmev) Ďalším faktorom bolo aj to, že klienti v tom čase bývali na severozápade Európy, kde je vzťah k ekológii podstatne pozitívnejší. V tom období sme mali na stole projekty pre investorov dlhšie žijúcich v Holandsku, Belgicku a Luxembursku. Od počiatku bola s nimi iná komunikácia ako s ľuďmi žijúcimi tu, v strede Európy. Už len fakt, že nikoho z nich nezaujímala garáž. Skôr to bolo miesto za stolom na spoločnú komunikáciu, či miesto na bicykel a kočík. V tomto prípade to bola výborná súhra a dôvera. Nič podstatné sa nemenilo, čo je pri drevostavbe so stĺpikovou konštrukciou dosť dôležité. Keď padlo rozhodnutie, nebolo inej cesty. Pochopiteľne aj fakt, že oni boli x tisíc kilometrov inde a ja dodávateľom Drevstav Slovakia tu. Išlo to hladko. V pôvodnej radovej zástavbe Stupavy sme postavili dom, ktorý nevadí susedom, je prívetivý k okoliu, správa sa ekologicky a v súčasnosti dozrieva a dospieva do krásy.

Váš ateliér má za sebou aj mnohé projekty a realizácie interiérov. V čom je odlišná tvorba interiéru od návrhu celého objektu?

Tvorbu interiéru v rodinných domoch chápem skôr ako intímnu. Tu sa väčšmi snažím korigovať predstavy a fantázie klienta. Nejako to zjednotiť, dať tomu v rámci projektu zmysluplné náväznosti – či už funkčné, estetické, alebo materiálové. Pochopiteľne, že pokiaľ je to drevostavba, usilujem sa ako v exteriéri, tak aj v interiéri nadväzovať na jasnú príslušnosť k drevostavbe. Veľmi ťažko sa filozoficky stotožňujem s materiálmi, ktoré zakrývajú podstatu. Nemám nič proti, ak tieto materiály ochraňujú konštrukciu, alebo sú ináč nevyhnutné. Pri verejných interiéroch už taký priestor klientovi neprenechávam. Skôr idem po filozofii a funkčnosti. Zatiaľ to funguje. Málokedy sa stalo, že by som bol odmietnutý. Pri interiéri však musím rátať aj so „samo vývojom“ a akýmsi „tuningovaním“ (smiech). Snažím sa predstaviť si, čo sa stane, keď…? Nechávam tomu priestor. Toto sú však veci nepredvídateľné a niekedy sa fakt čudujem, čo sa dá!

Je drevo vhodné aj na realizáciu väčších stavieb, alebo súborov objektov v mestách?

Drevo je vhodné pochopiteľne aj pri väčších stavbách. Stačí, keď sa pozrieme na stavbu kostolných veží, športových stavieb, alebo keď sa obzrieme po okolitých krajinách a samozrejme, aj na sever zemegule, či za Atlantik. Také San Francisco je z troch štvrtín vystavané z dreva. Tu nie je o čom vôbec filozofovať. Je tu len otázka ako a z akého druhu.

S akými materiálmi okrem dreva najradšej pracuješ a čo by si rád v budúcnosti navrhol postavil?

Materiálmi, ktoré ma v poslednom období zaujímajú a ktoré sú mi okrem dreva blízke, sú predovšetkým kameň či pohľadová tehla. Sú to materiály s ktorými sa dá čarovať, ukladať a spájať ich podľa nejakej výtvarnej koncepcie. Rád využívam ručné liate sklá, mám rád aj „kováčinu“. Obdivujem pri tom zásah a tvorbu človeka a proces, akým to všetko vzniká. Rád by som si vyskúšal slamu či trstinu a overil si ich vlastnosti. V mestskom prostredí sú to práce so štandardnými materiálmi. V prvom rade mám brzdu voči materiálom, ktoré sa vyrábajú fabricky a musia na stavbu precestovať pol zemegule. Nikdy som nerobil poriadnu drevenicu. Veľmi rád by som sa dostal s tvorbou pod zem, pod vodu a na vodu. Pochopiteľne, aby to nebolo také ľahké tak s drevom (úsmev). To by som rád.

Ďakujem za rozhovor.

Ateliér LE PHART sa pravidelne zúčastňuje rôznych architektonických súťaží, ale nie je tajomstvom, že najradšej „vymýšľajú“ pre vinárov. Viaceré realizácie ateliéru LE PHART boli vybrané a predstavené na rôznych ročníkoch medzinárodnej výstavy Salón drevostavieb a do publikácií Ročenka drevostavieb.