Architekt sa na začiatku spolupráce s investormi dohodol, že im navrhne dom, ktorý bude skutočne krásny. A tak sa onedlho ich novým domovom stala energeticky pasívna drevostavba…

Počiatky komunikácie architekta s mladou rodinou očakávajúcou potomka sa niesli v duchu spoločnej ambície postaviť čo najrýchlejšie montovanú drevostavbu. O tom, či má rodinný dom spĺňať kritériá pasívneho štandardu, sa medzi nimi diskutovalo veľa a dlho, no v štádiu návrhu investori postavili na najvyššiu priečku hierarchie svojich priorít mikrourbanistickú prevádzku objektu v kontexte nárožného južne orientovaného pozemku. Energeticky pasívny štandard sa stal sekundárnym, hoci permanentne a latentne prítomným faktorom.

Montovaná drevostavba z uzavretých boxových panelov, ktorá napokon vznikla, dosahuje v parametri primárnej potreby tepla na vykurovanie výsledok 14 kWh/m². Dom je na parcele situovaný tak, že na severnej strane vytvára prirodzený exteriérový servisný trakt (vjazd pod prístrešok na auto, vstup do domu, severná terasa a šopa na náradie), na južnej strane ponúka plnohodnotnú expozíciu a bezbariérové prepojenie všetkých priestorov na prízemí (hlavný obytný priestor s kuchyňou a jedálňou, pracovňa, spálňa rodičov) s priľahlou záhradou. Otočenie dispozície (dve detské izby) na poschodí o deväťdesiat stupňov smerom na východ vzišlo z rozhodnutia eliminovať tepelné zaťaženie v podstrešných priestoroch v letnom období.
Charakteristická pílová silueta domu vznikla dôsledkom potreby zvýšiť svetlú výšku v detských izbách (väčší objem vzduchu oproti možnosti vytvoriť budúce minilofty) a poskytnúť intimitu ich obyvateľom (vyhnúť sa pohľadom z/do okien susedného rodinného domu). Na realizáciu ešte čaká pôvodná idea prepojenia detských izieb so zelenou strešnou terasou.