„Túžim tvoriť, tvarovať a prenikať k podstate hmoty. Plány možno prismelé, no o to vzrušujúcejšie,“ prezrádza o sebe Jozef Michňa.

Jeho drevené objekty dokumentujú čarovnú hru tvarov a štruktúr, ktoré nadobúdajú s výdatným prispením ďalšieho výrazového prostriedku – svetla – nový, neočakávaný, tajomný rozmer. Slovo má sochár, rezbár a reštaurátor Jozef Michňa.

Z čoho pramení vaša inklinácia k tvorbe z dreva?

Nazdávam sa, že korene môjho vzťahu k práci s drevom siahajú hlboko do môjho detstva, ktoré som strávil na dedine, na gazdovskom dvore starých rodičov, obklopený malebnou prírodou. Prvými ručne opracovanými objektmi sa v tomto kontexte celkom pochopiteľne stali poriská sekier, rúčky motýk a zúbky hrablí. Nuž a počiatočné pokusy o umeleckú tvorbu vznikli najmä vďaka dlátam, ktoré mi daroval otec už v šiestom či siedmom ročníku základnej školy.

Akým smerom sa uberala vaša doterajšia profesionálna dráha?

Základy, od ktorých sa odvíjali moje ďalšie profesionálne kroky, som nadobudol prostredníctvom stredoškolského štúdia reštaurovania a konzervovania dreva. Veľkú inšpiráciu som objavil aj v dielach starých majstrov, v ich precíznosti a detailnosti. Za obdobie, ktoré ma po remeselnej a umeleckej stránke poznačilo najvýraznejšou mierou, však pokladám študentské roky, strávené na Prešovskej univerzite, a predovšetkým v ateliéri Mgr. art. Ľubomíra Purdeša. V súčasnosti ma živia najmä realizácie, spojené s rezbou a reštaurovaním nábytku, no skutočné naplnenie nachádzam vo voľnej tvorbe. Napokon, tieto dve sféry nepokladám za protirečivé, naopak, prestupujú a dopĺňajú sa navzájom.

Mohli by ste opísať svoju „komunikáciu“ s drevom?

S drevom žijem každodenne. Vediem s ním rozhovor, počúvam ho a dlátom nasledujem jeho tiché pokyny. Ono samo na naviguje, radí mi, číta mi myšlienky a uhádne momentálne pocity. Preto sa mi odovzdáva len vo chvíľach, keď som v pohode, plne sústredený na prácu – naopak, ak ma rozptyľujú nejaké starosti, začne sa vzpierať a štiepiť, aby mi naznačilo, že je potrebné pustiť ho z ruky a prečistiť si hlavu. Skrátka, vie ma usvedčiť – a ja to rád rešpektujem.

Aké námety spracúvate v tvorbe predovšetkým?

V oblasti rezbárstva sa venujem predovšetkým reliéfom s rozmanitými témami (sakrálne motívy, poľovnícke námety, krajinky alebo stavby a ich kombinácie), pričom ide zväčša o práce na objednávku, teda o diela, prispôsobujúce sa požiadavkám zákazníka, čo však neznamená, že nenesú môj autorský rukopis. Ostáva pravdou, že občas musím krotiť svoje osobné preferencie, aby som vytvoril to, čo sa odo mňa očakáva, no vždy sa usilujem naviesť klienta na cestu, ktorá nevedie k prvoplánovým stvárneniam, zahŕňajúcim súbor zmeravených a zaužívaných prvkov. V súčasnosti inklinujem k prepájaniu voľnej tvorby a rezby, fascinujú ma perforácie a za lákavú výzvu pokladám štúdie ľudského tela.

Efektné sochy s aplikáciou vnútorných svetelných zdrojov zhmotňujú podľa vašich slov hlbšiu filozofickú podstatu. Akú?

Počas štúdia ma zaujala systematická filozofia a jej definície kategórií hmoty, priestoru, času a podobne, no najmä nové teórie, zaoberajúce sa komplexným vnímaním univerza, kvantové teórie a teória relativity. Aspekty, ktoré sa s nimi spájajú, vo mne evokujú túžbu stvárniť ich v objektoch a sochách ako obraz môjho autentického umeleckého pohľadu a názoru. Baví ma zväčšovanie mikrosveta a zmenšovanie makrosveta, hľadanie ich súvislostí a prienikov, a to za účasti dôležitého výrazového prostriedku – svetla.

Považujete prirodzené vlastnosti dreva za prekážku, alebo, naopak, za lákavú príležitosť popasovať sa s nimi, využiť ich vo svoj prospech?

Jednoznačne sú pre mňa výzvou. V mojej voľnej tvorbe sa snažím ísť až k podstate dreva, poddajného, pružného, vždy pracujúceho. Otvory, perforácie a vzory komponujem na základe kvantových vzorcov, ktoré zhusťujem, čím materiál uvoľňujem a podporujem dojem voľnosti. Niektoré objekty vytváram z jednej hmoty, využívam prirodzený tvar a priznávam všetky viditeľné chyby, pri iných používam lepenie a spájanie, aby som dosiahol väčšiu pružnosť a odolnosť.

Čomu sa plánujete venovať v najbližšej budúcnosti?

Do plnej krásy chcem „dopestovať“ KVET, teda súbor prác, inšpirovaných Kvantovými Všetkého Teóriami. Túžim tvoriť, tvarovať a prenikať k podstate hmoty. Plány možno prismelé, no o to vzrušujúcejšie…

Jozef Michňa

Jozef Michňa (1983, Stará Ľubovňa) absolvoval v roku 2002 odbor Konzervátorské a reštaurátorské práce – drevo na Združenej strednej umeleckej škole. V roku 2008 ukončil magisterské štúdium etickej a výtvarnej výchovy na Prešovskej univerzite. Momentálne pôsobí v Jakubanoch. Výstavy: práce v plenéri pod záštitou Šarišskej galérie, 2008 – výstava diplomových prác na Prešovskej univerzite. Sympóziá: 2011 – Podhradík, 2012 – Tročany, 2012 – Bardejov.