Vyhliadkové veže alebo rozhľadne sú vďačnými „drobnými“ architektonickými dielami, kde sa môže naplno uplatniť kreativita, invencia, neštandardný dizajn, až sochársky prístup a často sú aj inžinierskou konštrukčnou výzvou. K najnovším unikátnym svetovým skvostom patrí svojím dizajnom rakúska veža schodov, ako ju doma nazývajú, nesúca názov „MurTurm“. Ide o príklad projektu v panenskej krajine, ktorý stavia prírodu na piedestál. Táto atraktívna veža sa nachádza v južnom Rakúsku, na hranici so Slovinskom, na juhovýchode rakúskej spolkovej krajiny Štajersko, asi 40 km južne od Grazu, v blízkosti malej obce Gosdorf. Týči sa nad riekou Mur, tvoriacou v tejto časti hranicu. Ide o krajinnú oblasť európskeho zeleného pása “Green Belt”. Táto pohraničná oblasť pri rieke Mur bola upravená s obnovením prirodzenej línie rieky a navrátením mnohých pôvodných druhov, ekosystémov. Štajersko tu získalo svoj ďalší orientačný bod. Mesto Graz má Uhrturm, Gosdorf má Murturm. Sochárske dielo z ocele a hliníka, v intenciách prírody ako jej harmonický kontrapunkt. Pôsobivá aliancia kriviek a hrán s neobmedzenou proliferáciou – to je nová rozhľadňa vyčnievajúca nad vrcholy lužného lesa.
Pohľad do histórie vzniku stavby
Malá obec Gosdorf v južnom Rakúsku je vynikajúcim príkladom toho, ako sa obci podarí zviditeľniť zapojením sa do paneurópskych štruktúr. Starosta obce spolu so zväzom ochrany prírody vyzvali architektov zhodnotiť miesto, z ktorého sa bude dať pozorovať ekologická obnova rieky Mur v zelenom páse Európy. Rozhodli sa takto prilákať viac turistov prinášajúcich financie a súčasne zlepšiť interakciu s okolitou prírodou. Úspešný projekt vypracovala nemecká architektonická kancelária Terrain (Loenhart & Mayr) so sídlom v Mníchove. Autormi nádherného projektu sú Klaus K. Loenhart a Christoph Mayr, známi aj ako autori olympijského skokanského mostíka v Garmisch-Partenkirchene. Na konštrukčnom riešení sa podieľal Úrad pre navrhovanie konštrukcií OSD, Frankfurt nad Mohanom. Hranica Rakúska so Slovinskom bola jednou z najviac chránených oblastí na svete – prebiehal tu kordón medzi Západom a Východom, tzv. železná opona, bola to súčasť uzavretej bezpečnostnej zóny. Dnes je tu obrovská lesná plocha, oblasť sa stala európskou prírodnou rezerváciou. V súčasnosti obe susediace krajiny spojili svoje sily pri obnove pôvodných ekosystémov rieky a pasienkov. Ide o unikátnu prírodnú oblasť s voľným reťazcom biotopov Fínska do Čierneho mora a tento zelený pás Európy, jeho ochranu a výskum podporuje financovaním aj EÚ. Aj tento projekt bol podporovaný Európskou úniou a získal finančný príspevok. Začiatok projektu sa datuje od konca r. 2007, výstavba prebiehala v r. 2009 – 2010 a slávnostné otvorenie pre verejnosť sa uskutočnilo 21. marca 2010.
Funkčné poslanie objektu
Hlboko uprostred lužného lesa s prírodnými ostrovčekmi, skalnatým pobrežím a pokojnými plytkými vodami veža Murturm poskytuje miesto, z ktorého je možné pozorovať ekologickú obnovu rieky Mur, kedysi hranice, ktorá rozdeľovala Európu viac ako 40 rokov. Rozhľadňa umožňuje nielen výhľad na krajinu, ale bude slúžiť aj pre vedecké pozorovanie a výskum. Veža je súčasťou väčšieho projektu európskej prírodnej rezervácie, ktorý tiež riešila architektonická kancelária Loenhart & Mayr. Rozhľadňa Murturm v Gosdorfe je považovaná za vlajkovú loď tohto projektu. Stala sa magnetom milovníkov architektúry, novou dominantou obce a ikonou Štajerska. Vyhliadková plošina vo výške takmer 30 m ponúka vo všetkých smeroch jedinečný panoramatický výhľad na územie rieky s obnovou životného prostredia. Táto veža umožňuje návštevníkom sledovať povodie rieky , ktoré sa mení počas roka podľa množstva zrážok a intenzity prúdu vody.
Bohaté možnosti výhľadu vďaka špirále
Geometria veže s dvomi schodiskami ponúka návštevníkom výhľad počas celého vzostupu a zostupu a umožňuje tak pozorovať rôzne úrovne prírody. Špirálová trajektória prechádza rôznymi výškami lužného lesa a umožňuje diferencovane vnímať krajinu a vegetáciu na ceste za cieľom, prežívať ekosystém a mikroklímu lesa. Voľne stojaca štruktúra je koncipovaná v tvare dvojitej špirály. Dve hadovito krútiace sa schodiská tvoria kontinuálnu slučku. Jedno rameno stúpa smerom nahor, druhé opačne smerom nadol. Stúpanie i zostup návštevníkov je úchvatným zážitkom a nádherným dobrodružstvom uprostred malebnej scenérie. Skrutkovice schodísk sa stretávajú na vrchole vo výške 27 m. Vyhliadková plošina na vrchu je súčasťou systému, je zámerne malá a núti pokračovať po druhom schodisku dole bez prerušenia. Dvojitá skrutkovica schodísk, okrem architektonického efektu, má aj tú výhodu, že sa návštevníci vzájomne nestretnú, dopravne sa vyhnú a nestanú sa tak prípadné nehody.
Architektúra plná inšpirácie
Novotvar zaujímavej geometrie so 168 schodmi v jednom smere, vyrobený z ocele a hliníka, dvíhajúci sa z lužného lesa, aj keď je výrazným kontrastom k okolitým lesom, zapadá do krajiny veľmi prirodzene ako jej harmonická súčasť. Zdá sa akoby 27 metrov vysoká veža rozhľadne o priemere 8,7 m pozostávala len zo schodov. Špirála (z gréčtiny helix) je východiskom dizajnu tejto atraktívnej stavby. Základnou filozofiou je kontinuálna dráha dvojitej špirály. Tento geometrický tvar tvorí nosnú konštrukciu stavby a integruje zároveň dvojité točité schodisko. Plášť tvoria efektné hladké hliníkové zábradlia. V závislosti od počasia a dennej doby nádherný lesk tohto zábradlia neustále mení vzhľad objektu. Skosené hliníkové dosky vytvárajú hru plôch bez pocitu straty svetla. Do hliníka odetá konštrukcia pôsobí v každom čase veľmi efektne. Pri pohľade zospodu veže nahor odhaľuje sa ďalší aspekt – symetria, ktorá je jednou zo základných čŕt koncepcie.
Motívov inšpirácie pri tvorbe architektonického konceptu, zdá sa, bolo viacero. Štruktúra rozhľadne akoby napodobňovala okolité stromy a ich konáre. Spodná časť predstavuje kmeň, zatiaľ čo horné časti pripomínajú konáre. Aj oceľová konštrukcia sleduje túto myšlienku, vo vyšších častiach majú trubky menší prierez. Tvar veže taktiež môže byť odkazom na jemnú špirálu biomolekuly DNA – nosiča genetickej informácie. Dve schodiská vo forme dvojitej špirály symbolizujú v predimenzovanej podobe DNA, základný stavebný kameň života. V tomto kontexte rozhľadňa sa môže javiť ako účastník skúmania podstaty prírody. Architekti boli inšpirovaní aj historickým esovitým kamenným schodiskom hradu v blízkom meste Graz, postaveným v r.1499. Hrad Fridricha III. Habsburského aj kvôli svojmu zvláštnemu efektu trojrozmernosti dvojitého točitého schodiska sa stal pútnickým miestom aj pre architektov. Bol medzi nimi aj Klaus Loenhart. Spolu s Christophom Mayrom boli nadchnutí a podarilo sa im následne transformovať poéziu tohto historického miesta do prírodného prostredia. Architekti boli inšpirovaní týmto schodiskom, známym jedinečným pocitom unikátneho priestoru s neobyčajnou atmosférou. V pocte tomuto historickému miestu, rakúsky básnik E. Fried, napísal, že “dvojité točité schodisko prepája priestor a čas ako skrutku”. Spojenie priestoru a zážitku chôdzou hore a dole je základnou myšlienkou špirálovej dráhy veže Murturm.
Súhra klasického a súdobého navrhovania
Polygonálna priestorová štruktúra vznikla dôkladným zohľadnením všetkých aspektov, týkajúcich sa návrhu a realizácie. Tento integrovaný prístup pri konštruovaní veže bol prijatý v procese návrhu, vypracované boli predbežné modelové štúdie, modely boli staticky dimenzované v digitálnej podobe a potom ešte verifikované z architektonického hľadiska na fyzických modeloch. Tento proces sa niekoľkokrát opakoval, až bola dosiahnutá požadovaná súhra tvaru, pohybu a konštrukcie. Dvojitá špirála veže bola vynikajúcou interpretáciou aplikácií pre počítačovo podporované navrhovanie konštrukcií. „Takáto veža by sa nedala postaviť pred niekoľkými rokmi, nakoľko takýto softvér nebol k dispozícii“ povedal architekt Mayr. Architekti znížili počet a hrúbku oceľových trubiek pre diagonálne stuženie na minimum, aby konštrukcia bola „ľahká“ a udržiavala pocit svetla.
Konštrukcia a materiál
Vzhľadom na zvýšené vlhkostné pomery v tejto oblasti, prípadné záplavy, bolo vytvorenie konštrukcie veže z dreva vylúčené. Oceľ sa ukázala ako vhodnejší a udržateľnejší stavebný materiál. Táto atraktívna stavba bola teda vytvorená z ocele a hliníka. Veža obsahuje 87 ton konštrukčnej ocele. Najdôležitejším hľadiskom a cieľom konštrukčného riešenia bolo podporiť architektonický koncept s dvojitou špirálou a prevedenie geometrických priesečníkov s vyhnutím sa ďalších uzlových spojov. Takto architektonické riešenie je v dokonalej súhre so statickým systémom. Z tohto dôvodu sa všetky nosné prvky stretávajú v priesečníkoch obidvoch špirál. Geometrický tvar veže tvorí nosnú konštrukciu a súčasne aj dvojité točité schodisko. Štruktúra konštrukcie je založená na priestorovo jasnom usporiadaní jej prvkov. Nosná konštrukcia veže je navrhnutá akoby na princípe stromu, spodná časť zodpovedá kmeňu, zatiaľ čo konštrukcia trubiek s menším prierezom vo vrchnej časti predstavuje jemnejšie konáre. Pri pohľade zdola, pozorovateľ vníma elegantné uzlové body konštrukcie. Sofistikovaný oceľový nosník je prispôsobený geometrii, ktorá predstavuje trojrozmernosť veže. Geometriu uzlov a opakujúce sa prvky tvoria tri základné stavebné prvky: vonkajší rám z dutých oceľových konštrukčných prvkov, interná sieť oceľových lán a dve skrutkovité schodiská pripevnené na vonkajšom ráme. Všetkých 21 konštrukčných uzlov, zdieľa rovnakú konfiguráciu, ktorá pozitívne ovplyvnila výrobné náklady. Nosná konštrukcia veže je navrhnutá ako hybridná konštrukcia, skladajúca sa z kombinácie priestorovo tuhých uzlov a pridaných lán a vzpier. Prostredníctvom týchto vzpier a oceľových lán je zaistená potrebná stabilita konštrukcie z oceľových profilov. Primárna konštrukcia je vytvorená z nosných a podporných trubiek, pracuje ako priestorovo koherentná štruktúra s dobrou stabilitou. Oceľové laná obmedzujú vibrácie a horizontálne „hojdanie“- pohyb v hornej časti veže. Vertikálne laná riadia osciláciu, horizontálne laná, ktoré sa vinú až na vrchol veže, minimalizujú hojdanie na najvyššom bode. Toto inteligentné usporiadanie lán odstraňuje potrebu dodatočných tlmičov vibrácií. Zdanlivo chaotická štruktúra a neformálna geometria z nosných prvkov, ako je vnímaná z diaľky, má priestorovo jasne symetricky usporiadané prvky. Pravidelnosť so všetkými uzlami rovnomerne rozloženými, je základným charakteristickým znakom veže.
Konštrukcia schodiska je odetá do plášťa z lešteného hliníka. Panely plášťa z eloxovaného hliníka ohraničujú schodisko, odrážajú oblohu a krajinu podľa počasia a sezónnych podmienok. O nevyhnutnú bezpečnosť a stabilitu krokov sa starajú mriežky s profilom z pozinkovaného oceľového plechu. Schody boli vyrobené tak, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky na bezpečnosť. Perforované nášľapné plochy spolu s integrovanou protišmykovou lištou sa starajú o protišmykovosť na okrajoch schodov. Na veži Murturm boli profily zvarené, aby sa zabránilo prípadnému vandalizmu, vyžadujú minimálnu údržbu. Striedanie otvorov hore a dole na mriežkach zaisťuje dobrú protišmykovú úpravu a drenážny účinok. Je to dôležité v prípade mokrého lístia, ľadu, snehu,.. Sú to schody s maximálnou bezpečnosťou aj v extrémnych podmienkach.
Projekt ovenčený cenami
Projekt vyhliadkovej veže Murturm získal uznanie nomináciou na „DAM Preis für architektur in Deutschland 2010“ ako jedna z 23 najvýnimočnejších stavieb v Nemecku alebo architektúry „exportovanej“ z Nemecka. Túto cenu za architektúru v Nemecku udeľuje Nemecké múzeum architektúry – DAM. Ide o prehľad súčasnej nemeckej architektúry doma a v zahraničí. Úspešný projekt rozhľadne bol zaradený aj do knihy „Mikroarchitektúra“
vydanej v edícii Detaily. V r. 2011 získal projekt Murturm celkovo 3 ocenenia v súťaži
„Cena za architektúru Štajerska 2010“. Rovnako v r. 2011 získala veža Murturm nomináciu na európsku cenu „Mies van der Rohe Award“. Koncom roka 2013 bola v Sao Paule v Brazílii výstava súčasnej medzinárodnej architektúry a urbanizmu z rokov 2009 – 2011 – IX. International Architecture Biennale s hlavnou expozíciou v Kultúrnom centre. Práve tu na hlavnej výstave v nemeckom pavilóne spolu s ďalšími 19 projektmi bol uvedený ako príklad úspešnej rakúskej architektúry projekt atraktívnej rozhľadne pri rieke Mur v štajerskom Gosdorfe. Predmetný projekt bol súčasťou nemeckého príspevku k tejto známej renomovanej medzinárodnej výstave architektúry. Švajčiarske múzeum architektúry v Bazileji na začiatku r. 2014 hosťovalo vôbec prvú výstavu o architektúre vyhliadkových objektov s názvom „Architektúra, s výhľadom na…“, ako trend využitia krajiny pre účely cestovného ruchu. Výstava predstavovala stavby postavené v posledných 15 rokoch s cieľom podnecovať ľudí, aby využívali a obdivovali výhľady z objektov na to určených. Táto novodobo vytvorená kategória architektúry predstavuje projekty, kedy ľudia začali objavovať prírodu ako formu cestovného ruchu v 19. storočí a v súčasnosti sa stali veľmi populárnymi najmä vďaka nádherným projektom od veľkých a úspešných architektov.
Text: Ing. arch. Katarína Kujanová, PhD., Fakulta architektúry STU, Bratislava
Foto: archív autorky
Zdroje: www.terrain.de, www.dezeen.com, www.graepel.de
