KRZYSZTOF INGARDEN: The Europe – Far East Gallery / Krakov / PL

0 Autor: BiBi - 31/01/2016 - Architecture

K najnovším realizáciám renomovaného architekta Krzysztofa Ingardena a poprednej poľskej architektonickej kancelárie Ingarden & Ewý Architekci (IEA) patrí nová budova galérie umení v Krakove – The Europe – Far East Gallery. Stavba charakteristická kompaktnou hmotou zaujme na prvý pohľad kontrastom medzi transparentným stvárnením prízemia a nad ním levitujúcim objemom horných podlaží.

Hlavná myšlienka projektu

V roku 2015 uplynulo 28 rokov od zverejnenia rozhovoru v magazíne Tygodnik Powszechny, v ktorom Andrzej Wajda oznámil svoj zámer vytvoriť Múzeum japonského umenia a techniky v Krakove ako trvalého miesta na vystavovanie zbierky japonského umenia Feliksa „Manggha“ Jasieńského. V roku 1994 by si pri otvorení novej budovy nikto nebol ani len pomyslel, že nový objekt bude začiatkom celého radu umelcových nápadov, ktoré povedú k vytvoreniu novej architektúry v Krakove spolu s novými kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami. Medzi Wajdove inšpirácie patrí Tea Pavilion so záhradou, japonské jazykové školy, Wyspiański 2.000 pavilón a jeho najnovšie vylepšenie – rozšírenie výstavných priestorov pre Múzeum Manggha nazvané The Europe – Far East Gallery (Galéria Európy – Ďalekého východu).
Nápad na novú budovu prišiel v roku 2004, kedy s nadobudnutím Múzea Manggha získal investor aj malý pozemok v susedstve, vedľa ulice M. Konopnickiej. Hlavným cieľom iniciátorov projektu bolo rozšíriť rozsah ich interkultúrnej umeleckej a výstavnej činnosti – od poľsko-japonských k európsko-ďalekovýchodným, čo sa zhodovalo so vstupom Poľska do Európskej únie. Nová výstavná plocha bola určená na prezentáciu európskeho umenia a kultúry juhovýchodnej Ázie, vrátane indického polostrova. Program galérie ponúka prehliadky starého i nedávneho umenia. Nová budova má dva výstavné priestory na dvoch podlažiach. Podobne, ako je to v prípade Múzea Manggha, aj tu sú výstavné priestory v tvare bielych štvorcov. Vďaka tomu sú neutrálne ako sa len dá, čo umožňuje zobrazenie rôznych foriem väčšiny moderného umenia.

Budova Múzea Manggha mala nedostatok miestností, pretože vzhľadom k povahe jej hlavného výstavného priestoru boli prispôsobené zvláštnym požiadavkám na predstavenie historického umenia. Rovnako špecifické podmienky si vyžadovalo aj vystavovanie súčasného umenia.. Nová budova má zvýšiť rozsah displejov, čo kurátorom umožní oveľa väčšiu voľnosť pokiaľ ide o využitie priestoru a typy výstavných projektov. Galéria je okrem toho vybavená aj priestorom depozitára, kanceláriami pre kurátorov a vyhradeným parkoviskom vo vnútri budovy.

Vzhľad budovy

Hlavná budova Manggha bola dokončená. Jej sofistikovaná a unikátna strešná forma je charakteristická juxtapozíciou niekoľkých rovín geometricky položených na hyperbolickom paraboloide. Akýkoľvek pokus o doplnenie či rozšírenie takéhoto zloženia by mohlo narušiť harmóniu, ktorú sa tu podarilo nastoliť. Nový dizajn hlavnej budovy má zdôrazniť jej jedinečnosť a súčasne vytvára neutrálne architektonické pozadie, ktoré svoje okolie dopĺňa a rešpektuje. Budova Manggha teda zostáva dominantným elementom po formálnej a funkčnej stránke, rozsah a kompozícia novej budovy sa podriadili. Zmeny pri vchode do budovy Manggha (odstránenie “obalu” ) boli urobené zámerne tak, aby zabránili blokovaniu výhľadu z existujúcej budovy na ul. M. Konopnickiej. Výška bola zladená v rozsahu výšky existujúcej budovy Manggha. Pre galériu bol navrhnutý oddelený vchod, s vlastným schodiskom, rampou pre imobilných a terasov, ktorá môže slúžiť počas výstav a umeleckých činností mimo interiéru. Pôdorys terasy zväčšuje verejný priestor v prednej časti budovy Manggha a tým vytvára ďalší urbánny interiér, ohraničený fasádami oboch budov.
Priestor pod terasou ukrýva vnútorné parkovisko. Parapet na prvom poschodí je pokračovaním hrany severnej steny Múzea Manggha a výšky strechy, parapet horného poschodia je pod úrovňou hornej časti svetlíkov na budove múzea. Fasády sú vyrobené z jednoduchých sklenených a pieskovcových povrchov, ktoré korešpondujú s tvarmi existujúcich vonkajších architektonických prvkov v prednej časti Manggha (tam kde sa nachádzajú schody a rampa). Horné poschodie zasa korešponduje s balustrádami na rampe v prednej časti budovy múzea. Pokoj, jednoduchosť, strohosť vo výraze a architektonická forma novej štruktúry poskytuje diskrétne pozadie pre hlavnú budovu, čím súčasne dáva samotnej stavbe ešte viac vyniknúť.
Pozdĺž ulice M. Konopnickiej, korešpondujú bočné línie budovy s existujúcim chodníkom, čím vytvárajú nové rozloženie a nový pohľad ulicou smerom k Mostu Debnického. Na severe a východe je budova lemovaná a predstavuje architektonické pokračovanie do Japonskej jazykovej školy, postavenej vďaka Kjótsko-Krakowskej nadácii v roku 2004. Výška zábradlia budovy školy pokračuje v línii rímsy susedného fragmentu navrhovanej fasády galérie.

Fasády

Materiály použité na fasáde sú zladené s charakterom a farebnou schémou susedných budov. Hlavný materiál použitý vo vrchných častiach poschodí je taliansky pieskovec Pietra Serena, spodné časti majú povrch v čiernom granite. Sivá fasáda na prednej strane sa zhoduje s farbou strechy budovy Manggha. Obklad z titánzinkového plechu, neutrálna a syntetická forma tejto úrovne bola dosiahnutá vynechaním okenných otvorov z prednej steny. Všetky okná kancelárskej časti na druhom poschodí sú zoskupené na západnej časti, vďaka čomu sa otvára pohľad ponad ulicu M. Konopnickiej do záhrady a na vrch Wawel.

Funkčný program

Budova galérie bude spĺňať viaceré funkcie. Funkcia výstavného priestoru: toto je primárny účel budovy, výstavné priestory zahŕňajú dve veľké miestnosti na prvom a druhom poschodí. Obe sú podobných rozmerov – každá cca 264 štvorcových metrov. Majú pravidelný tvar a maximálna výška, ktorá sa dá dosiahnuť je 3,85 až 4,25 metra, čo ponúka možnosť pre rôzne formy tradičného, ale aj moderného umenia, multimediálnych inštalácií atď. Depozity sú v podzemí, teda na prvom podlaží, kde sú aj priestory slúžiace ako dielňa, na prípravu výstav a technické miestnosti.
Foajé: samozrejmou funkciou je vstup, informácie a šatňa. Sú na prvom poschodí, ktoré je súčasne hlavným poschodím celej budovy. Foajé je predĺžené vizuálne a funkčne vonkajšou terasou. Prvé poschodie neďaleko hlavného vchodu zahŕňa aj pomocnú miestnosť v ktorej sa nachádzajú kontrolné systémy, komunikácia s dozorom a pod. Toalety pre návštevníkov sú taktiež na prízemí, prístupné vlastným schodiskom z foajé.
Administratívna a kancelárska funkcia budovy je zabezpečená malou konferenčnou miestnosťou a miestnosťou pre zamestnancov. Obe sú situované na druhom poschodí.
Technická funkcia: miestnosti, ktoré spravujú ventiláciu a klimatizáciu, rozvody teplej vody, elektrická rozvody – všetky sa nachádzajú v suteréne.
Parkovanie: vnútorná garáž v podzemí poskytuje 22 parkovacích miest, z ktorých 8 je tradičných a ostatných 15 je dvojúrovňových, poháňaných mechanickým systémom. Prístup do garáže je od Sandomierskej ulice.

Štruktúra

Budova galérie má tri poschodia nad zemou a jedno podzemné podlažie, pričom sa všetky používajú na rôzne účely. Štruktúrové rozdelenie budovy je zostavené tak aby bolo komplexné a viacúčelové. Architekti tým zohľadnili lokalitu, celkovú geometriou pozemku, ale tiež multifunkcionalitu zariadenia a bezprostrednú blízkosťou existujúcich budov. Hlavnými konštrukčnými prvkami sú železobetónové kocky, dosky a stĺpy. Nosný systém v suteréne je tvorený uzatvoreným systémom vystužených betónových stien, ktoré sú 25 cm hrubé, pričom vnútorné steny sú hrubé 20 – 25 cm. Usporiadanie stien suterénu spolu so základovou doskou tvoria pevnú kocku, ktorá rozloží tlak hmotnosti stavby do zeme, a tlak zeme priamo úmerne rozloží v stavbe. Vonkajšie steny spolu so základovou doskou sú z vode odolného betónu. Nosná štruktúra prvého podlažia (prízemia) je zložená z vonkajších stien (25cm) a priečok rôznych hrúbok (20 – 25 cm). Ďalšie poschodie je formované takisto zo stien o hrúbke 25 cm. Priečky na treťom poschodí sú pripevnené k bočným stenám konzolami po celej ich dĺžke, čím sú prepojené s obvodovými stenami. Tento konštrukčný systém – platne, dosky a stĺpy – má priestorovú tuhosť, ktorá distribuuje záťaž rovnomerne a postupne ju prevádza do zeme.

Krzysztof Ingarden, prof. AFMKU, jedná z najvýznamnejších postáv súčasnej poľskej architektúry, dlhé roky spolupracuje s vysokými školami a architektonickými kanceláriami po celom svete, vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v Japonsku a na Ďalekom východe. Navrhol desiatky významných projektov ako napríklad ICE Congress v centre Krakova (2014), Malopolska Garden of Arts v Krakove (2012), Wyspianski 2.000 Pavilion v Krakove (2007), poľský pavilón na EXPO 2005 v japonskom Aichi (2005), japonské jazykové školy v Múzeu Manggha (2004) a na poľskom veľvyslanectve v Tokiu (2001). Taktiež bol kurátorom niekoľkých výstav. Je nositeľom mnohých domácich i zahraničných ocenení za architektúru, autorom viacerých publikácií a množstva odborných článkov, taktiež bol kurátorom niekoľkých výstav. Od roku 2002 je Krzysztof Ingarden honorárnym konzulom Japonska v Krakove, pôsobí aj ako člen správnej rady Kyótsko -Krakovskej nadácie.

The Europe – Far East Gallery, Krakov/PL, 2005 – 2015

Klient: Manggha Museum of Japanese Art and Technology
Andrzej Wajda (iniciátor myšlienky)
Bogna Dziechciaruk-Maj (riaditeľ)
Daniel Seidler, Elżbieta Wiorek, Paulina Podstawa, Anna Trzaska
Autor diela: Krzysztof Ingarden
Spoluautor: Jacek Ewý
Architektonický projekt: Ingarden & Ewý Architekci (IEA)
IEA – tím architektov: Jacek Dubiel (design project manager), Piotr Hojda, Sylwester Staniucha, Sebastian Machaj, Piotr Urbanowicz, Bartosz Haduch, Sylwia Gowin, Dariusz Grobelny, Tomasz Żełudziewicz, Enio Ferreira, Jakub Wagner, Jakub Turbasa, Marcin Głuchowski, Michał Konarzewski
Autor interiéru: Ingarden & Ewý Architekci a interiéroví dizajnéri Agnieszka Cwynar-Łaska, Marta Spodar
Krajinná architektúra (landscaping): Land-Arch / Karolina Bober, Małgorzata Tujko
Projekt konštrukcie stavby: GSBK Biuro Konstrukcyjne – Mariusz Szefer, Samsoor Shaheed, Przemysław Ruchała